Zodiac (SK)

Kapitola 58

,, Musíš sa ísť porozprávať so svojou matkou dieťa," kráľ Adler sa na mňa pozrie so smútkom v očiach, ,, je Gamou, poradí ti viac než akýkoľvek minister."  ,, Tí sú poslední ktorí by sa dočkali mojej pozornosti," sarkasticky sa zasmejem.

Matka vo svojich komnatách úpenlivo vyšíva obrus, ktorý neskôr plánuje umiestniť na policu s porcelánovými soškami od cisárov z východných krajín. Do jej komnát vstupujem bez sprievodu. Kráľ a môj snúbenec ostali v dolných častiach hradu, aby dopriali mne a mojej matke súkromie. Z Maximusa som cítila ale toľkú nechuť, že ma nemôže ísť aspoň odprevadiť, až sa preniesla na mňa. Jeho mrzutá nálada, prišla lusknutím prstov v momente, keď započul slovo Zanzibar. Neostýchal sa ani pred svojím otcom, a obhájil si titul egoistickej Alfy, ktorú dokáže nasrať každá somarina.

Samozrejme že som na tom podobne, no ako ženská Alfa mám určite pod kontrolou viac vecí než môj budúci manžel. Jeho výkyvy emócií som síce ešte nezažila v tej veľkolepej sláve, do akej sa hrdý Alfa-princ dokáže dostať, no viem veľmi dobre, že za tou pôvabne príťažlivou charakterovou črtou, sa skrýva Alfa, ktorý je schopný odkrútiť jednou rukou človeku hlavu. A vôbec sa nemusí jednať o to, že niekto ohrozuje alebo si nedajbože nárokuje na jeho družku. V podstate, ešte pred pár dňami by som bola plne svojprávna tak učiniť ja sama, no vzhľadom na reakciu môjho tela k svojej druhej polovičke som stratila všetku schopnosť na to, aby som sa ubránila. Levica vo mne chce byť rozmaznávaná silným mužom povedľa seba, a mladému princovi to len hladí jeho drzosť.

Moje srdce udiera ako splašené len pri pomyslení na neho. Mám chuť si to otočiť a skočiť mu na hruď, i keď sme od seba len niekoľko minút. Moje srdce sa ale bez jeho prítomnosti cíti fakticky strašne. Tie zmeny ktoré sa dejú s mojou osobnosťou a telom si všímam od kedy som Maximusa stretla. Z bojovníčky sa stáva rozmaznaná princezná, ktorá chce stať vedľa ochranárskej ruky svojho princa.

Nahlas vzdychnem a stráže za mnou zavrú opatrne dvere do matkinej majestátnej komnaty. Dvojkrídlové mohutné dvere z ebenu sa hlasným zvukom zavrú. ,, Ahoj," povie potichu s upokojujúcim hlasom a pozdvihne ku mne zelenkasté oči Gamy.  Usmeje sa na mňa ľúbezným nadvihnutím kútikov úst, a opatrne položí vyšívanie povedľa seba, na plyšový gauč potiahnutým žltkastým zamatom. Jej komnata vonia ako čerstvo vysušený harmanček z letnej lúky. Strnulo jej úsmev opätujem a sledujem jej tvár posiatu červenými fľakmi od plaču.

,, Volala si ma," poviem potichu a opatrnými krokmi si sadnem do kresla oproti jej chabej postave. Síce ma matka nevychovávala, a rozprávam sa s ňou možno po štvrtý raz v našom živote z očí do očí, no stále viem že tento človek je jedným z mojich stvoriteľov, a zaslúži si rovnaký rešpekt a úctu ako môj otec. Je však ťažké rešpektovať osobu, ktorá je o dve priečky v hierarchii pod vami, no z formálneho hľadiska je ako kráľovná nad vašou funkciou.

,, Áno," prikývne s červenými lícami, a stisne pery, ,, dopočula som sa že ti prišiel list od Zanzibarovskej kráľovnej."

,, To v skutku prišiel ," vzdychnem si nahlas, a už mierne pokrčenú obálku jej podám s ťarchou na srdci. Matka je chorá, zronená zo smrti svojho manžela, a priateľa Gringera ktorého som zavraždila ja. Teraz jej na korunu pridávam ďalšiu starosť.

Matka list odo mňa vďačne vezme, a bielymi prstami ako sneh si list vysunie. Počas čítania ju úpenlivo sledujem. Črty jej tváre sú meravé, a len oči sú náznakom toho, že nie je sochou z útrob hradu.

,, Má právo byť naštvaná," skonštatuje s mierne zaklonenou hlavou a list ukladá opatrne do pôvodného stavu. Vosková pečať sa samozrejme naspäť už neprilepí, takže mierne pootvorený mi ho podáva naspäť.