Zodiac (SK)

Kapitola 78

A keď slnko zapadne za horizont, a ja s bolesťami hlavy zaspávam v perinách, uvedomím si, že Maximus svoj sľub nedodržal. Nevrátil sa ešte v tú noc.

Slnečné lúče dorazia do komnaty priskoro, a moje skrehnuté telo sa nechce poddať rannému režimu. Našťastie, moje svaly sú kvalitne odpočinuté, a nepociťujem žiadnu bolesť či slabosť. Cítim sa prirodzene, a nevyžarujem žiadnymi známkami blížiacej sa smrti či odpadnutia. Avšak, jediné čo zakrýva v mojom srdci žiaľ za Maximusom, je snubný prsteň na mojej ruke.

Čoskoro ale oľutujem svoje hrdinské reči o tom, že som v poriadku. Vybehnem z bezpečia postele do kúpelne, a poddám sa vyvracaniu. Kyslosť a trpkosť naplní moje ústa, a ja len skrčím nos. Hneď si nalejem studenú vodu zo studne do džbána, a vypláchnem si ústa.

Zhlboka sa nadýchnem, pretože brucho ma nepríjemne pobolieva a prejdem naspäť do komnaty. Bylinky na parapete ktoré slúžia na okrasu a zároveň na príjemnú vôňu mojej izby, tentoraz poslúžia ako spása. Lístočky mäty naplnia moje ústa príjemnou slasťou, a typicky aromatický mentol mi zachráni dentálnu reputáciu.

Chvíľu čakám, kým nepríjemná bolesť a chuť opäť vracať prejde. Snažím sa nepoškvrniť matkin včerajší plán, kedy sa snažila zachovať čo najviac dôstojne.

Nezavolala služobníctvo, a radšej si zašpinila vlastné ruky krvou svojej dcéry. Nemôžem teda zavolať falošné proletárske panie, a posťažovať sa im s migrénou!

Do hodiny som však vystrojená, a opatrne smerujem po chodbách dole schodiskom. Po prvý krát, za uplynulý týždeň, kráčam sama. Cítim sa nesvoja, i keď kráčam po chodbách svojho domova. Chýba mi Maximusova istota vedľa môjho boku a triaška napĺňa moje útroby. Kde je? Prečo neprišiel ako sľúbil?

Chodby sú tiché, a okrem stráži by ste tu márne hľadali niečo nešpecifické, čo by zaujalo vašu pozornosť. A predsa, keď moja noha dopadne na posledný schod pred vstupnými dverami do hradu, zbadám ničo nevšedné.

Pach železitej arómy mi opäť prekrúti, dnes až príliš preafektovaný ranný žalúdok. Chrbát ruky si priložím na ústa, aby som zatavila vychádzajúcu žlč hore krkom a zaklipkám očami. Na roztiahnutej čiernej plachte, sa nachádza množstvo ľudských, konkrétne mužských odťatých hláv. Mastné vlasy sa kúpu v zaschnutej krvi, a otvorené ústa s očami do korán mi naháňajú strach.

Obraz spred rokov na vojne, sa stane viac než len skutočným. Toto nie je ako poľovačka na bažanty, kedy sa do stredu poukladaného ihličia nahádzali ochabnuté telá vtákov. Toto je škaredý obraz predispozície, a moje telo sa máča v zhnusení.

Privriem oči, no obraz mŕtvych tvári mám stále pred sebou.

,, Mohol si ich aspoň zhodiť do jamy niekde vonku," zašepkám Maximusovi, o ktorom viem, že stojí niekde za mnou a pozoruje ma. Jeho prítomnosť je len chvíľková, čo značí že ma vycítil opäť skôr než ja, a našiel ma. ,, To pošlem Zanzibaru loďou," povie chladne, a pristúpi ku mne zozadu. Jeho mocné ruky ma objímu okolo pása, a studené pery ma pobozkajú na rameno.

Aj napriek ľadovcu v jeho hlase, sa mi rozbije srdce láskou a šťastím. Je to jeho vec, čo spraví s hlavami primitívnych idiotov, hlavne že je v poriadku. A i keď je mi to všetko mierne proti srsti, viem že môj otec by sa bol zachoval rovnako. Účelom Alfy, je ochrániť nevinných. A presne to Maximus spravil.  Porazil svojho hlavného nepriateľa.

Privriem oči, a obrátená chrbtom, mu položím dlaň na líce. Stisnem pery v šťastí, že je to skutočne on, a že je zdravý a živý. Jemne si ma vytočí, a spojí naše lačné pery do nežného bozku. Jeho napnuté telo sa rázom uvoľní, a tvár zjemnie.

,, Prečo si tak slabá belle," jemne sa odtiahne a nadvihne mi bradu. ,, Nič sa nestalo," ubezpečím ho šeptom, a pozriem sa opäť na kopu hláv.

Maximus si však otočí hlavu naspäť k sebe a zachmúrene ma skúma. Rysy tváre mu opäť zvážnejú a oči sa naplnia strachom. ,, Čo sa stalo?" opýta sa arogantne.

,, Nechcem to teraz riešiť Maximus," pokrútim hlavou. ,, Si bledá ako stena Alaïa," zavrčí výstražne, ,, necítim z teba ani len trocha sily." Jeho telo je napnuté, v uniforme a plášti vyzerá nebezpečne a ja pred ním sklopím pohľad.

,, Alaïa," dožaduje si odpovede chladným tónom, ,, niekto ti ublížil," skonštatuje vražedne a nemá ďaleko od toho aby vybuchol do eufórie hnevu. ,, Maximus nikto mi neublížil," prekrútim očami, no snažím sa pravidelne dýchať. Slabota na mňa opäť dolieha, no pokiaľ skolabujem v neobjasnenej situácii pred Maximusom, nájdem kráľovstvo len v ruinách.

,, Vzal si si len v boji o čosi viac sily," zamrmlem a chytím sa za hlavu. Mierne sa so mnou zatacká, a ja len pochabo klipkám očami. Maximusove ruky ma okamžite chytia. Z jeho vážneho výzoru nedokážem nič vyčítať. Som však plne schopná ho vnímať.

Svet sa so mnou neprirodzene krúti, no na ničom nezáleží pokiaľ som v bezpečí jeho plášťa. Maximus však nič nehovorí, a to posledné čo chcem, je aby sa utápal vo vlastnom zármutku. Viem že môjho milovaného ťaží fakt, že polomŕtvy stav môjho tela, je jeho vina. A i keď nemôžem vyvrátiť túto skutočnosť, môžem ho upokojiť, pretože ho natoľko milujem.

,, Max,"  zašepkám a dlaňou mu prejdem po strnisku. ,, Je to moja vina..." prehovorí zroneným hlasom. ,, Chcela som s tebou bojovať Maximus," pousmejem sa v polospánku. ,, Obral som ťa o život," hlas mu zachrípne.

,, Ty si tak veľký idiot Maximus," zašepkám, ,, bez teba by som ho totižto vôbec nežila."

,, Alaïa," pokrúti hlavou v žalostnom stave, ,, toto som nechcel."

,, Prestaň," stisnem mu jemne ruku, ,, spravil si tu najlepšiu vec akú si len mohol vykonať."

,, Prečo vždy obraňuješ moje skutky princezná?" zronene sa mi zahľadí hlboko do očí. Mám sto chutí nakopať sa do zadku, a pobozkať ho. Moja sila však na to nestačí.

,, Pretože ťa milujem ty idiot," pousmejem sa, a zaspím.