Nepriestrelný

32

„Ale no." Okamžite zakňučím a pozriem na Axela, ktorý sa postaví blízko mňa.
„Zavolala si ho ty?" No. On volal mne, a ja som sa s ním dohodla. Takže asi áno?

„Nemám tu nikoho. Žiadnych kamarátov. Musíš pochopiť že-"

„Máš mňa." Zavrčí Axel a v tom momente ku nám prichádza Tristan a ja si viac nedovolím pokračovať v našej téme.
Bolo by to predsa neslušné.

„Ahoj." Široko sa zaškerím na Tristana, ignorujúc pohľad jeho spoločníka, ktorý vyzerá rovnako nahnevane ako ten môj.

„Čo kebyže necháme chlapcov aby sa porozprávali a my zatiaľ začneme nejakým drinkom?" Okamžite sa na mňa usmeje Tristan.
A samozrejme, súhlasím, a spolu sa vydáme do baru, obchádzajúc dlhý rad ľudí, čakajúci na kontrolu.

„Čo ty a Axel, prečo sa nemáte radi?" Opýtam sa ho prvá, keďže riešiť toto s Axelom by bolo celkom riskantné.
A Tristan nevyzerá ako niekto, kto by mal problém komunikovať.

Spoločné prechádzame cez bar.
Hudba nie je hlasná, čomu ďakujem, a taktiež sa ozýva len z jednej miestnosti baru, a to z časti s DJ-om a parketom.

Ako prvý sa posadí Tristan, do bunky na sedenie.
Okamžite sa posadím oproti neho, a pohľadom vyhľadám Axela.
Sedí pri bare, rozpráva sa s čašníkom a vyzerá celkom pokojne na to, že pred chvíľou bol opäť pochmúrny obláčik.

„Nemáme radi? Neviem odkiaľ to máš, ale ja mám Axela rád. Skoro ako vlastného brata. Vždy sme spolu vychádzali, neviem čo sa zmenilo v jeho pohľade na mňa." Super.
Takže sa nedozviem nakoniec nič, pretože Axel mi určite neodpovie.
Skúsiť to môžem, no nádej nemám.

„Možno len žiarli." Mykne nakoniec Tristan plecami a ja sa na neho nechápavo zamračím.
Axel? Žiarliť?

„Prosím ťa, som rada, že sa na mňa vôbec pozrie. Takmer ani nekomunikujeme." Povzdychnem si a vyhľadám ho potajomky pohľadom.
Jeho prenikavý pohľad ma prepaľuje skrz na skrz a preto okamžite obrátim pohľadom na Tristana.

Blond vlasy má rozhádzané po stranách hlavy, na krku mu svieti zlatá retiazka a jeho modré oči ma upokojujú.
No to vedia aj tie Axelove, ktoré mi nabudzujú pocit bezpečia.
Zas a raz ich porovnávam. Ani neviem prečo to robím, no robím to už druhý a možno aj tretí krát za dnešok.

„Nemám mu to za zlé. Mať vedľa seba ženu ako ty, tiež by sa mi nepáčilo, kebyže má vedľa seba iného." Nervózne sa zasmejem a pretočím očami.

„Dobrý večer, máte vybrané alebo vám pomôžem?" K bunke prichádza čašníčka, a tým pádom narúša náš rozhovor. Akonáhle ale započujem známy jazyk, okamžite sa široko uzmejem.

„Pre začiatok poprosím dva krát Captain Morgan." Chytím sa iniciatívy a objednávam to, čo viem, že nesklame.
Pohľadom sa pomaličky pozriem na Axela, ktorý na mne stále tkvie pohľadom a späť na Tristana.

„A pánovi pri bare jahodový džús." Dodám napokon vediac, že Axel je jediný pri bare.
A taktiež aj to, že jahodový džúsik mu pomôže zahnať zlé myšlienky a zlú náladu.

„Axel a ja sme-" Začnem akonáhle odíde čašníka, no tak rýchlo aj končím.
Kamaráti. Rozhodne sme kamaráti.
No ako mu vysvetlím to, že je to pracovné kamarátstvo?
Aj keď je to nutné vysvetľovať?

„Je to tvoj bodyguard. Kľudne to povedz. Poznám ho, poznáme sa a viem ako to chodí. Pracoval pre mňa." Mykne plecami a ja sa šokovane zamračím.

Predsa len zisťujem niečo nové.