Nepriestrelný

39

Pomaly som sa posadila na svoju posteľ a ešte pomalšie si vyzliekla biely sveter, ktorý som poskladala a odniesla do skrine.

Cestou do postele som do ruky zobrala telefón sledujúc upozornenia.

Neznáme číslo- 8 zmeškaných hovorov
Neznáme číslo- Si ok? Axel 

Okamžite som sa usmiala nad jeho bohatou slovnou zásobou a okamžite sa postavila smerujúc ku dverám.
Idem za ním. Nech už je kdekoľvek.

Rýchlim krokom som prešla na chodbu, kde mal izbu môj otec, Axel a taktiež traja hlavný bodyguardi.
Teda aspoň tak som to pochopila od Axela.
V ľavom krídle boli štyri bodyguardské izby, a otcova izba s pracovňou.
Bodyguardi na noc odchádzali domov. Štyria mali vždycky nočnú a ráno chodili domov.
A štyria tu boli nonstop pre otca.
Takže tipujem, že dievča tu bude spať celý mesiac.

Ostala som stáť pred Axelovou izbou, dvere mal otvorené a v izbe tmu.
Otočila som sa ku ďalším trom dverám, a keď som z jednej započula ženský hlas, okamžite som sa ku nej vybrala otvorila dvere a ležérne sa oprela o rám dverí.
Pohľadom som skĺzla na Axela, ktorý si ma nevšímal, kľačal pri čiernom radiátore a niečo šteloval.
Pozrela som sa na dievča, ktoré ležalo na posteli v podprsenke a teplákoch, sledovala ma ale rovnako bezcitne ako ja ju.

„Axel, poď so mnou prosím." Axel sa na mňa otočí, na tvári má menší úsmev a ja sa na neho podvedome zamračím.
Čo sa tu čo usmievka?

„Niečo tu robí, príde neskôr." Ozve sa blondínka a ja sa na ňu ani len nepozriem.
No jasné, príde neskôr.

„Bohužiaľ to bol rozkaz." Žmurknem na ňu a okamžite od nej odvraciam pohľad.
Nech si naserie aj s jej podprsenkou.

Axel sa uškrnie, postaví a kráča ku mne.
„Axel? Nepomôžeš mi?" Zapiští zlomeným hláskom a ja okamžite pretáčam očami. S ňou sa o neho budem biť ešte dlho.
Axel sa na ňu otočí a pokrúti záporne
„Čo povie ona, to platí."
Zákerácky sa po jeho slovách usmejem a s ním za chrbtom kráčam do mojej izby.

„Čo potrebuješ také urgentné?" Prehovorí Axel, keď ho nechám vkročiť do mojej izby.
Okamžite sa posadí na moju posteľ, zatiaľ čo ja zatvorím dvere.

„Urgentné? Aby si sa tam neusmievkal na hentú?" Zavrčím podráždene, na čo sa Axel zasmeje.
„Noemi." Hlesne a ja pokrútim záporne hlavou.
Rýchlo ku nemu prejdem, obkročmo si na neho sadnem, na čo sa jeho ruky ocitnú na mojich stehnách a ja sa okamžite usmejem.

Moje ruky pre zmenu putujú do jeho vlasov a okamžite prisajem svoje pery na tie jeho.
Uhryzne ma do pery, jemne sa spolu so mnou nadvihne a jeho ruky sa zrazu presunú na môj zadok. Líha si na chrbát a neprerúša naše bozkávanie.

„Noemi." Zašepká pomedzi bozkávanie, na čo svoje ruky presuniem pod jeho tričko a mapujem tak jeho svalnaté telo.
„Noemi dopekla." Zavrčí akonáhle sa odtiahnem od jeho pier, vyhrniem mu tričko a svoje ústa presúvam na jeho hruď, kde začnem robiť cucfleky.

„Axel?" Na dverách od mojej izby sa ozve hlasné zaklopanie, a keďže v dome je okrem mňa už len jedna žena takto neskoro hore, nemusím dlho rozmýšľať nad tým, kto to je.