Nepriestrelný

60

„Kedy prídeš domov?" Rýchlo si obujem topánky na vysokom podpätku a pozriem na mamu.
Stojí v chodbe, plecom sa opiera o stenu a na tvári jej svieti obrovský úsmev.

„Neviem mami, tak rýchlo ako ma to prestane baviť. Sľubujem, nezdržím sa dlho." Tak rýchlo ako mi to moje topánky dovolia, ku nej pribehnem a pobozkám ju na líce.

„Dobre, dávaj si pozor." Prikývnem a so spokojným pocitom napokon odchádzam preč.

Moja sesternica má narodeninovú oslavu, na ktorú som bola nečakane pozvaná.
Ja a ona sme sa veľmi bavili, no to už je nejaká doba.
A ja som ani len nevedela, že má dneska narodeniny.
Takže veľmi dúfam, že alkohol ako darček v našom veku stačí.

Nasadla osm do taxíka, ktorý ma už čakal pred domov a spokojne sa oprela do sedačky.
Zaneprázdnim myseľ niečím iným...

Okamžite mi ale zavibruje telefón a ja viem, že možno si dnešný večer neužijem.

Axel- Prepáč.

Ťažko si povzdychnem a chvíľu sledujem obrazovku telefónu pred tým, než sama zhasne.
Má cenu to vôbec riešiť?
Chcem tým povedať, obaja sme dospelý,  vieme ako to chodí a jednoducho nám to nevyšlo.
Alebo by teda nefungovalo.

„Štyri doláre poprosím." Nečakane sa pozriem na taxikára, a až potom si uvedomím to, že tam nesedí Axel, a ja nemám osobného šoféra.

Okamžite mu podám peniaze a vystupujem pred domom, ktorý je na vlas podobný tomu nášmu.
Mama s jej sestrou chceli mať rovnaké domy, doposiaľ neviem prečo, no vyzerá to strašidelne.

Pozriem sa na môj telefón a späť na dom.
Nie.
Dneska žiadny Axel.
A s týmto maličkým prísľubom odkladám telefón do kabelky.
Rukami si potiahnem čierne glitrované šaty na stehnách nižšie, a vykročím k domu.

„Noemi! Bože som taká rada, že ťa vidím." Okamžite sa dvere otvoria a z nich vybehne Karin. Moja sesternica, obrovský živel a taktiež dievča, ktoré som nevidela možno aj tri roky.
Čo je celkom smutné na to, aké sme mali detstvo.

„Ahoj Karin, som rada, že si ma pozvala." Obe si vpadneme do objatia a ja pocítim pokoj. Toto je to, čo som potrebovala.
Rozptýlenie.

„Ja som rada, že si prišla! Ako dlho sme sa to nevideli? Bože, musíš mi toho toľko povedať. Najmä, videla som dobre fotky čo si dávala na profil? Bola si v Taliansku?" A to je veta, kedy zo mňa celkom dobrá nálada opadne.
Už to nieje také, ako keď to vytiahla mama, no stále je to chaos a tornádo myšlienok.
Taliansko je spúšťač mojej zlej nálady.

„Och áno, bolo tam skvelo a-"
„A vidím, že si si tam našla aj zopár Talianov." Nechápavo sledujem jej žas v očiach, ktorý smeruje niekam za mňa.
Čo?