Nepriestrelný

80

„Zbraň? Oci? Prečo mi nemôžeš normálne povedať čo sa deje? Prečo si mám brať zbraň doriti?" Okamžite zatváram priehradku z ktorej sa na mňa pozerá čierny lesklý predmet.

„Noemi." Otec si povzdychne, opäť sa natiahne ku priehradke, ktorú otvorí a naspäť sa vráti k šoférovaniu.

„Sú veci, ktoré musíš prijať. Ako napríklad to, že som kto som. Chcem aby si si zobrala zbraň len preto, aby som mal istotu, že sa o seba dokážeš postarať. Ideme na stretnutie s mojím priateľom, nič ti nehrozí."
Neveriacky sa na neho pozriem a pokrutím záporne hlavou.

„Ak by mi nič nehrozilo-"

„Noemi." Povie tvrdo.
Okamžite odvrátim pohľad a stíchnem.
Autoritatívny otec je strašidelný otec.
Akonáhle ale zvýši hlas, aspoň viem, že ide o niečo naozaj dôležité.

„Prečo idem?" Hlesnem.
Opatrne vytiahnem zbraň, ktorú si v rukách držím na nohách.
Chápem tú metaforu s tým, že otec chce aby som bola v bezpečí.
Ale, nemusela by byť nabitá.
Rozhodne nie.
Aj tak, ak by som stála medzi nejakým dôležitým rozhodnutí

„Chcela to mama. Jednak aby si zažila niečo z môjho sveta, aby si sa rozptýlila a aby si to ľahšie prijala." Mykne plecami a ja sa zamračím.
Super.
Takže mama.

Nie som zaostalá a totálne chápem všetko okolo otca. Teda, nechápem prečo ale chápem čo robí.
No chcem tým povedať, že čím menej sa o tom rozprávame, tým viac mi to príde normálne.
Pretože sa o to nezaujímam, on mi to neukazuje a nepredhadzuje na oči.
Takže nemám dôvod to riešiť.
No keď o tom hovorí, naozaj mám vo mne veľa emócií a ani jedna z nich nieje pozitívna.
A presne preto by mi o tom proste nemal hovoriť.

„Axel?" Opýtam sa akonáhle zastaneme pred barom, ktorý je vysvietený.
Na malom parkovisku stojí už jedno auto, pred ktorým stoja dvaja bodyguardi.
Nikde ale nevidím Axela.

„Nechcel by prísť." Mierne sa zamračím a spolu s otcom vystúpime naraz z auta.

Nechcel by prísť?
Dobre, chápem to, že je napichnutý.
Ale mohol sedieť v aute. Mohol len dávať pozor, nie?
Kedy si Axel nechal ujsť nejakú akciu?
Och jasné.
Sam v jeho izbe.
Tá určite robí divy, keď nešiel na akciu.

Okamžite sa nahnevám na samú seba za svoje myšlienky, no veľmi si neviem pomôcť.
Predsa len sa musím postaviť pred situáciu, kde existuje Sam.
Dobre, nemám až také obavy o to, že by bola krajšia.
Nemám veľké ego ale viem posúdiť to, že som na tom omnoho lepšie.
No ja Axel sme na tom, ako?

„Noemi?" Otec ma vytrhne z mojich myšlienok, na čo sa na neho okamžite otočím.
Vykročím ku nemu, keďže stojí pri dverách, ktoré mi otvorí a spolu tak vstúpime do baru.

Už nie som až tak unavená, no stále ma prekvapuje hodina, o ktorej sa tu stretávame.
To nikomu nieje blbé, že sa tu zišli v úplne nekresťanskú hodinu?

„Noemi!" Muž so šedivými vlasmi sa postaví od barovej stoličky a podíde ku mne.
Obe moje ruky uchopí a prejde si ma pohľadom, pri čom má na tvári široký úsmev.

„Axel mi o tebe veľa hovoril."

O chvíľočku bude mať nepriestrelný 10k, takže sa vám chcem veľmi poďakovať ❤️