Nepriestrelný

58

„Pomimo to, ti ale bolo dobre?" Pozriem sa na mamu uprostred filmu a mierne sa zamračím.
Pomimo to.
Pomimo to že je otec vrah?

„Bolo." Bolo mi viac než len dobre.
Ak by som to nezistila, nevrátila by som sa.
Bohvie kedy by som vôbec napísala mame.
A bohvie kedy by sme sa objali tak, ako dnes. Kedy by sme sa stretli a či by to vôbec ešte bolo také prívetivé.

Pohľadom padám na mamine ruky.
Na prste nemá obrúčku.
Otec má.
Nosí ju.
Všimla som si to už v prvý deň.
A síce som mu to nemala za zlé, istým spôsobom som ho kvôli tomu videla slabým.
Avšak zamilovaným.
Mama opustila jeho. Nie on ju.
To isté, čo som urobila ja.

„Ale čo ty a otec? Viem, že ste spolu dlho volali." Natiahnem sa pre sladký popcorn a opäť sa zapozerám do filmu.

Dávam tak mame možnosť mi klamať.
Jej hlas nikdy neprezradí čo si myslí, no jej oči áno.
Jej oči nikdy neklamú.

„Chceš aby sme boli spolu?" Zašepká. Očividne sa rovnako bojí tejto témy ako ja.
Pretože, rozdelilo by nás to?
Možno áno.

„Mami, ježiši. Je to tvoj manžel a môj otec. Toto je iné, ak chcete byť spolu, buďte. Asi by bola moja úprimná odpoveď v tomto momente negatívna. No neviem, ak ti nevadí... Ak s ním chceš byť, tak s ním buď."
Pretože nemali toxický vzťah.
Neublížili si.
Mama bola verná, bola otcovi oddaná a bola šťastná.
A otec bol spokojný po jej boku.
Jediný faktor ktorý zapríčinil ich pád bola ľudskosť.
Mama sa zľakla tak ako ja a odišla.
No ak jej to nevadí, tak bude len a len dobre keď budú spolu.

„Ak by som sa ku nemu odsťahovala?" Definitívne sa otáčam od obrazovky.
Chápem, že to chce riešiť so mnou. Som rada za to, že je ku mne otvorená.

No mali sme najskôr riešiť to, prečo som prišla. A až potom to, že ku nemu pôjde.

„Neviem, ostala by som tu? Nájdem si prácu, nejako to prežijem." Dom je náš. Takže by som platila len elektriku a vodu, jedlo, nejaké výdaje na somariny.

Zvládla by som to.
Pravdepodobne áno.
Mohla by som zažiť konečne pubertu, našla by som si partiu kamošov a mohla usporiadúvať párty.

„Len hovorím, nie som si istá či chcem odísť. Keď si tu ty, a všetko bude teraz iné." Spokojne sa usmejem na mamu a položím si hlavu na jej plece.
Som rada, že som tu.

Čo je zákon schválnosti.
Pretože ak by mi otec nikdy o sebe nepovedal, nikdy by som už s mamou nezažila tento rozhovor. To, že sme sa opäť obe stretli na tej istej strane.