Nepriestrelný

81

„Myslím si, že nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, Axel je napichnutý, preto sa nemohol zúčastniť. Neberiem to za veľkú hrozbu ale-"

„Tak prečo si prišiel? Chceš mi povedať, že si to nevieš vyriešiť?" V mojej mysli sa zatvárim omnoho viac šokovane, ako v realite.

Pretože dobre, ja skáčem otcovi do reči, ale niekto iný?
Čakala by som nejakú prestrelku to očividne otcova autorita a ani ego nebolo zasiahnute.

Otcova tvár je pokojná, aj cez vyslovené pochybnosti voči nemu.
Len mávne rukou, posadí sa na barovú stoličku oproti neho a usmeje sa.

„Prišiel som ti to povedať, pretože som rád, že sa to stalo. Značí to totiž to o úbohosti Tristanovej skupiny. Nezmohli sa na nič iné."
Tristanovej skupiny...

V hlave sa mi okamžite objaví jasný obraz toho, ako vychádzala Sam z jeho izby.
Očividne nikto z nich neobľubuje spánok.
A ja jej to samozrejme nezazlievam, ale mohla by svoj nedostatok spánku riešiť niekde inde.

„Tristan nie je úbohý, ver mi, že ak sa ujal takéhoto kroku, vedel veľmi dobre, čo sa bude diať."
Nepríjemne sa obzriem okolo baru a zadržím povzdych.

Očividne som stále nepochopila pointu toho, prečo som tu.
Nech sa kľudne rozprávajú, no ja pri tom nemusím byť.
Mohla som si kľudne spinkať v mojej posteli.

Akonáhle zavadím pohľadom o jedného z bodyguardov, ktorý tu nie je s nami, všimnem si ako ma skúma nahnevaným pohľadom.
Okamžite preto sklápam pohľad a ostávam sledovať moje topánky.

„Tristan je mŕtvy." A akonáhle môj otec prehovorí, celá miestnosť ostáva ticho.
Ja aj muž so šedivými vlasmi, sa na otca pozeráme dosť komicky.
Pretože.
Tristan...

Odrazu v tichu miestnosti môžem cítiť svoje srdce, ktoré mi zbesilo udiera eo hrude na poplach.
Nemala by som tu byť a toto nie je svet pre mňa.
Idú sa tu otvorené rozprávať o smrti človeka, bez toho aby mu vzdali úctu a-.

„Bol to zlý človek." Všímam si otcove oči, ktoré sa na mňa láskavo pozerajú.
Ako keby vedel, čo presne potrebujem počuť a na čo myslím.

Skôr než mu ale stihnem odporovať, sa otočí naspäť na muža pred nami.

„Dávaj si pozor, pretože Tristan viac nie je hlavou. A žena, ktorá je, je prefíkaná."
Sam.
Nemusím rozmýšľať dlho a už vôbec nie nad ňou polemizovať.
To dievča by som hodila do ohňa pri hocijakej príležitosti.

„Uvidíme sa neskôr." Muž ako keby úplne zamyslený, opúšťa bar pravdepodobne cez zadné dvere.
A akonáhle sa prudko postaví môj otec, postavím sa aj ja, kráčajúc popri ňom preč.

„Nechcem byť hnusná ale, prečo som mala prísť?" Nepríde mi to tak, že by som sa dozvedela niečo prelomové a niečo, čo by mi stálo za premrhaný spánok.

„Axel bol moja pravá ruka, a dokým bude mimo, budeš ho zastupovať."
Super.