Nepriestrelný

62

„Pusti to od začiatku." Nervózne sa pozriem na Noeminho otca, no jeho rozkaz splním.
Okamžite mu prehrám jej telefonát, čakajúc na jeho pokyny.

Musíme vyraziť.
Tak rýchlo ako sa to len dá.
Cesta zaberie dlho a preto by sme tu nemali strácať čas.

Pohľadom prejdem po celej jedálni.
Všetci na mňa upierajú pohľady a ja sa kvôli tomu cítim ešte viac na hovno.
Viem veľmi dobre o čo ide a práve preto strácam rozum.

Nemala odísť.
Kebyže neodíde mal by som ju pod dohľadom.
Nič by sa jej nestalo.
Nedopustil by som to.

„Pane, ak môžem, so všetkou úctou. Kým tam prídeme, bude mŕtva. Je to dopredu stratená misia." Prudko buchnem rukou do stola, a obzriem sa po tom, kto to povedal.

Pohľadom sa stretnem s mojím bývalým spolubývajúcim.
A síce mi venuje ospravedlňujúci pohľad, tak veľmi dobre viem, že ho neskôr zbijem za to čo povedal.

„Mali by sme si premyslieť, čo urobíme." Ozve sa hlava celej rodiny a to je chvíľa, kedy na neho všetci zodvihneme pohľad.

„Ako premyslieť? Ideme tam a zabijeme toho ko-"
„Axel. Veľmi nerád, ale Sam má pravdu. Práve ty by si mal poznať Tristana najlepšie. Nejde mu o peniaze, nebude chcieť vyjednávať." Prudko zalapám po vzduchu a neveriacky sklápam pohľad.

Takže to máme nechať tak?

„Len, len mi daj povolenie odísť." Zašepkám.
Pohľad ťažko zodvihnem na neho a čakám na odpoveď.
Nemôžem sa zmieriť s tým, že to necháme tak.

Aj kebyže neprídeme v čas. Aspoň by dostal to, čo si zaslúži.

„Axel nemôžem. Nemôžem ťa ohroziť. Tristan možno čaká, že tam prídeme. Ak by sa ti niečo stalo." Výsmešne sa pozriem na Noeminho otca a pokrutím záporne hlavou.

„V tom prípade dávam výpoveď." Venujem mu zlomený úsmev a skôr než niečo prehovorí, odchádzam z domu.
Rýchlo nasadám do môjho auta a ešte rýchlejšie smerujem na letisko, kde je neustále dostupný triskáč.

Z kufra auta vyťahujem dlhú čiernu tašku a svižným krokom smerujem k lietadlu.

„Pán Axel, deje sa niečo?"
„Odchádzame." Stroho odpovedám a okamžite vchádzam do lietadla.

Ak by Noemin otec, Rick, tak veľmi chcel, už dávno by všetkých obvolal a ja by som sa z krajiny nedostal.
A preto mi aspoň toto dáva nádej toho, že keď tam prídem, bude živá.

Pretože áno.
Všetci poznáme Tristana všetkým nám je jasné to, že on nikdy nevyjednáva. Ide mu len o bolesť a pomstu.
No tentokrát.
Doriti dúfam, že tentokrát to bude lepšie.

Nervózne sa začnem ošívať na sedačke akonáhle začne lietadlo stúpať.
Miesto príletu som poslal ešte v aute, no to, čo bude potom som nevedel.
Tajne som sa ale spoliehal na to, že mi Rick pošle približné lokácie.

A v tom momente mi prišla správa. So šťastnou nádejou, že to bude Rick som okamžite otvoril telefón.
Pohľad sa mi naskytol ale na neznáme číslo a na priloženú fotku.

Fotku, na ktorej bola Noemi priviazaná na posteli a po tele mala rezné rany.
Jej biela pokožka ma desila, no keďže bola bledá takmer stále, vždy som ešte vynechával z mojej mysle tú najhoršiu variantu.

Pretože, to, že odišla bolo ešte dobré.
Ak by som sa mal zmieriť ale s tým, že už ju nikdy neuvidím, pravdepodobne by som sa zbláznil.