Nepriestrelný

70

„Och." Hlesnem a sledujem jeho kamennú tvár.
Chodí so Sam?

Neveriacky si utriem vlhké pery, obrátim sa smerom k mojej kolegyni, ktorá ku mne kráča v správny čas.

„Dozrieš tu na to za mňa? Idem do skladu." Prehovorím stále neprítomná.
A nečakajúc na odpoveď jednoducho odchádzam do skladu, kde sa zatváram.

Netrvalo to dlho.
Koľko? Dali sa dokopy hneď ako som odišla?
Dobre, odišla som. Ale, hm.

Pomaly sa opriem o dvere a zhlboka sa nadýchnem.
Zvláštne, pretože som Axelovi priala šťastie, pretože som chcela, aby bol šťastný.
No aj cez to žiarlim.
Ja chcem aby bol šťastný len, len nechcem aby to bola Sam.
Vlastne asi nechcem aby to bola ktorákoľvek.
Chcem aby bol šťastný so mnou...

Och.

Pomaly som otvorila dvere od skladu s jedinou myšlienkou.
Ospravedlním sa mu. Všetko vyriešim a všetko bude dobré.
Zabudneme na to, že som sa na neho doslova vrhla.

Akonáhle som ale mohla vidieť na pult, mohla som vidieť aj to, že tu Axel nieje. Ani jeho kniha.
Kniha ktorú bude používať spolu so Sam.
Bože mali spolu sex?

Fuj.

„Počúvaj, to bol tvoj frajer?" Zašepká vedľa mňa moja kolegyňa. Mierne sa ošijem a pozriem sa smerom ku vchodovým dverám.

„Bývalý." Myknem plecami a prejdem k jednému z regálov, kde začnem ukladať knihy.
Ktovie ako na to reagoval otec.
Aj keď dúfam, že bol nahnevaný.

„Bol to fešák." Spoza mňa sa ozve piskľavý hlas, na čo nenápadne pretáčam očami.
Áno, v obchode sme len my dve.
Raz za týždeň sa tu ukáže manažérka a to je všetko.

„Čo sa stalo, že nie ste spolu?" Pomaly chytím jednu knihu do rúk, prepočítavajúc, ako veľmi by ju to bolelo.

„Odišla som." Venujem jej úsmev, podám jej knihu do ruky a myknem plecami.
„Navyše je v mafii a ja nestojím o zabijaka." A s týmito slovami odchádzam k ďalšiemu regálu, kde začnem ukladať knihy tak, aby boli pekne usporiadané.

Keď už nemôžem mať usporiadaný život, tak aspoň toto kníhkupectvo.

Pretože Sam?!

Doriti myslela som si, že ju nemá rád.
A ak teraz spolu robia všetky tie veci, ktoré sme robili spolu...

Rukou prejdem po náhodnej knihe, ktorú vytiahnem z regálu.
Barbarsky ju otvorím v strede a prečítam si prvú vetu.

„Ak tá bolesť nestála za to, tak to ešte nebol koniec."
Hm.
Jasné.

Možno sa mám vrátiť to Talianska a ukázať mu, že stojím za to...
A možno nie.