Nepriestrelný

44

„Zatvor si oči." Ozve sa do telefónu, na čo okamžite zatváram oči.
Baví ho to?
„A mám si aj niečo želať?" Zažartujem, na čo sa ozve Axelov smiech.
Páči sa mi, že aj keď sa stane niečo totálne zvratové, potom je tu Axel, ktorý mi spríjemňuje deň.

Zrazu na svojich perách zacítim tie jeho.
Vlhké, nadýchané a sladké.
Pomaly, nežne a takmer až nebadateľne ma pobozká.

Keď sa odo mňa odtiahne, všimnem si, že kľačí na kolenách, medzi mojimi nohami, aby sme boli výškou rovnaký.
„Ahoj." Zašepkám, na čo sa na mňa usmeje.

„Hnevám sa na teba vieš?" Vzápätí sa okamžite zamračím na čo sa na mňa zmätene pozrie a ja si založím ruky na prsia.
„Odišiel si preč? Chápeš ako som sa cítila? Nechal si ma tam len tak." Flustrovane prehodím rukami.
Na jeho tvári sa javí smútok, jeho oči svietia sklamaním a jeho ruka jemne chytí tú moju, sme okej.

„Mrzí ma to. Prepáč. Viem, že to nebolo správne ale. My dvaja to-"

„Dobre, ak mi chceš povedať, že spolu nemôžeme byť, tak radšej odíď." Axel sa zamračí, záporne pokrúti hlavou a preto ostávam ticho.

„Mal som pocit, že si chcela len sex." Zašepká a ja sa na neho šokovane pozriem.
Takže, ja som bola v tom, že mi zlomil srdce, keď pritom bol on ten, ktorý sa bál, že mu ho zlomím?

„Doriti Axel. Nie nie nie, rozhodne som nechcela len sex. V tomto dome plnom chlapov si jediný, ktorý mi stojí za to." Axel sa usmeje, postaví a podá mi svoju ruku, ktorej sa chytím a postavím sa tiež.
Rýchlo vypnem telku a zoberiem si telefón.
Spolu začneme kráčať do mojej izby v úplnom tichu.

„Mal by si sa vrátiť." Zašepkám. Axel mierne prikývne no ostáva ticho.
Spolu vojdeme do mojej izby, Axel zatvorí dvere a ja si okamžite ľahnem do postele.

„Pôjdem naspäť. Tvoj otec čaká na môj telefonát, napísal som mu, že je to vybavené-"

„Zabil si ho?" Šepnem.
Axel rýchlou chôdzou prejde ku mne. Sadne si na posteľ, prikryje ma perinou a zapozerá sa mi do očí.

„Ohrozoval ťa." Prikývnem. Asi nie som prekvapená, že je odpoveď pozitívna.
Možno ma to desí, no možno to je niečo, čo som čakala.
Musím sa porozprávať s otcom.

„Prečo tu bol?" Náhodou si vybral tento dom? Odrezaný od mesta?
Axel si povzdychne a pohladí ma po líci.

„Nevieme, zatiaľ to nevieme. Máš čas ešte na jednu otázku." Spolu za potichu zasmejeme.
Chabo myknem plecami, že neviem, no potom na osvieti.

„Och. Sam, Sam ťa chce. Povedala som jej, že nemáme medzi sebou nič." A vyzerala šťastná. Nevyzerala ako mrcha a rozhodne mi jej bude ľúto.
Keďže Axel je môj a jedine môj.

„Ja sa s ňou porozprávam." Ubezpečí ma a ja s malým úsmevom prikývnem.
„Ale možno by som radšej počkala s tým, že pred ňou budeme behať za ručičky a... Neviem, prišlo by mi to hnusné." Vysvetlím a zatvorím si oči.
Už dávno som mala spať.

„Netráp sa s tým." Na čele zacítim Axelove pery. Venuje mi bozk a s tichým „Dobrú noc." Opúšťa moju izbu a aj dom...