Nepriestrelný

33

„Och, Axel pre teba pracoval?" Tristan sa na mňa nechápavo zamračí, no ihneď mi odpovedá: „Nepovedal ti to? Myslel som si, že vieš, že sa poznáme."
Tristan sa neprítomne pozrie za mňa, a ja sa zamračím.

Vedela som, že sa poznajú.
Teda, že Axel pozná Tristana.
Prečo mi ale potom nepovedal aj to, že pre neho pracoval?
Vlastne ani neviem, prečo som taká prekvapená.
Mala som pocit, že Axel pracoval vždy pre môjho otca.
Dobre, možno by som pochopila, že predtým robil niekde skladníka, ale to, že robil bodyguarda už predtým?
A odišiel?

Nestratíte túto prácu len vtedy, keď, no, ten, pre koho pracujete, zomrie?

„A prečo odišiel?" Pozdvihnem na neho pohľad.
Tristan sa mierne usmeje, pokrúti záporne hlavou, a ja viem, že som sa dostala na slepú cestu.

„Nechcem vám pokaziť priateľstvo,  toto sú veci, ktoré by ti mal povedať on sám." Skúmavo si pozriem Tristana.
Aký bol s ním Axel? Rozprával sa s ním často?
Preto teraz nekomunikuje?

Okamžite, ako strela, sa otáčam na Axela.
Ten pozdvihne obočie, a ja sa len jemne usmejem.
Axel je maják.
Môj život tu je jedno veľké otvorené more. A on je maják.
Áno.
Je.
Je môj bezpečný prístav, moja kotva.

Axel na mňa žmurkne a ja sa okamžite otáčam na Tristana, ktorý ma zvedavo sleduje.
„Myslel som si, že sme na rande. Ale očividne máš rande s ním." Zasmeje sa a ja okamžite začnem krútiť hlavou.

„Nie, prepáč, ja len. Som tu len krátko, Axel mi veľmi pomáha a cítim sa lepšie keď je pri mne. Neviem ako to tu chodí, neviem nič." Povzdychnem si a presne vtedy pred nás donesú dva drinky.
Okamžite sa napijem, a následne usmejem.
Nemám rada tvrdý alkohol, no taktiež nemám rada ani vína.

„Chápem, prvý mesiac som mal rovnaký. Neustále som s ním všade chodil. Nevedel som sa bez Axela pohnúť. Pomáhal mi." Tristan sa usmeje, a síce pohľadom netkvie na mne, usmejem sa.
Lebo viem, že sa usmieva na Axela.

„Porozprávam sa s ním? Teda, ak by si chcel. Možno by ste sa začali opäť rozprávať aj vy a-"

„Nie, nie Noemi, toto od teba nemôžem chcieť. Axel ma nenávidí, a riskoval by som to, že znenávidí aj teba." Hlavu si opieram o ruku a pohľadom sledujem hladinu nápoja.
Je pokojná, smiešne vzhľadom na to, že pokoj rozhodne neprináša.

„Bol dobrým bodyguardom?" A aj keď asi odpoveď očakávam pozitívnu, ak by som získala inú, možno by som prišla na to, prečo odišiel.

Príde mi neslušné a trápne sa tu rozprávať takto o ňom, keď sedí len pár metrov od nás, no povedzme si úprimne.
Axel je jediná vec v celom tomto meste, ktorá stojí za zmienku.
O otcovi tu veľmi hovoriť nechcem, rovnako ani o svojej rodine celkovo.
A žiadne iné témy na rozhovor nepoznám.
Nemam zaujímavý život.
A Axel mi to určite odpustí.

Navyše, zaujímam sa o neho v dobrom.
Nemyslím to zle.

„Bol najlepším, akého som kedy mal. A ak by nebol teraz tvoj, určite by som ho chcel naspäť." Šťastne a najmä samoľúbo sa usmejem.
Pretože áno, Tristan má v tomto pravdu.

Axel je taká malá výhra.