Nepriestrelný

50

„Ale Axel, vieš, že som to tak nemyslela." Akonáhle na mojom pleci pocítim tlak, rýchlo sa odtiahnem.
Otočím sa a jej pohľad sa spojí s tým mojim.

„Ranné sa ti budú začínať od piatej do dvanástej. Medzi dvanástou a druhou sú vždy na vinici technici a tvoja prítomnosť nie je povinná. Večerné sú od o piatej. Otázky?" Odseknem rýchlo zatiaľ čo pomaly začnem kráčať ku ked jednej z veží.
Okolo celej vinnice ich je dokopy 8 a spájajú dlhý elektrický plot.
Smiešne ale je to tak.

„Takže od dvanástej do piatej nemám prácu?" Jej tón hlasu sa konečne zmení a ja spokojne prikývnem.
„Budeš musieť byť nonstop v pozore takže tých 5 hodín budeš brať ako za raj." Odpovedám jej.
Čipom otvorím dvere a pomaly začnem kráčať v prvej veži po schodoch hore.

„Skôr sa tu budem nudiť, dúfam, že ma potom preložia naspäť na dom, pretože-"

„Mala by si to tu brať vážnejšie. Možno ti príde, že budeš strážiť len pár bobuliek hrozna no ver mi, že má viac nepriateľov ako si len dokážeš predstaviť." Podráždene zavrčím.
Nechápem ako to môže brať tak neprofesionálne.
Keď si neváži túto prácu tak načo tu potom je?

„Viem si predstaviť Tristana." Nepríjemne sa ošijem a jej slová sa snažím ignorovať.
Tristan.
Okamžite myslím na Noemi. Na to, že ho spoznala a na to, že to nebola náhoda.
Jej otec o tom samozrejme hneď vedel a rovnako ako mne, ani jemu sa to nepáčilo.

V tomto prípade by bolo omnoho lepšie, kebyže vie o všetkom.
O všetkom čo robí jej otec, čo robím ja a o čom toto celé je.
Ale najmä sa bojím toho, že by to nebolo najlepšie pre náš vzťah.

„Axel? Si v poriadku?" Zrazu sa preberám z tranzu a uvedomujem si to, že som až priveľmi myslel na Noemi.
„Pomôžem ti s upokojením." Jej ruka sa pomaly ocitne na mojom prsníku, na čo ju prudko chytím a dávam preč.

„Doriti Samantha. Nechcem ťa, mám Noemi a ty nie si ani len kúsok z nej." Zavrčím a okamžite si z vrecka nohavíc vyberám telefón, kontrolujúc čas.
Ešte tri hodiny.
To nie je také zlé.
Mám jej ešte toho veľa ukázať, takže ak bude ticho, bude to omnoho lepšie.

„Bože už si trápny Axel." Sam okolo mňa pohoršene prejde a posadí sa na stôl, na ktorom sú dva monitory a rôzne tlačidlá na ovládanie.
„Vieš, teplo medzi nohami ti neprinesie len jedna žena. A Noemi, akonáhle zistí, čo vlastne robíš, a aký si, zdupká kade ľahšie."
Sam si z vrecka vytiahne telefón a s nezáujmom do neho začne ťukať.

Obaja vieme, že mi do hlavy nasadila chrobáka, ktorého tam budem mať už stále.
Pretože má pravdu.
Nie som najlepší. A svojmu otcovi to ešte odpustí, no mne?
Robím to len pre peniaze...