Nepriestrelný

38

„Prepáč." Axel si povzdychne a postaví sa z lavičky, na čo sa postavím aj ja.
Očividne nám nieje súdené sa porozprávať.

„Nie to nevadí." Prehovorím potichu, zatiaľ čo kráčame k vysokému dievčaťu.
Tá mi nevenuje ani len jeden pohľad.
Asi nebudeme kamarátky.

„Môžem za tebou prísť potom?" Pozrie sa na mňa Axel, keď zastaneme pred blondínkou a ja len chabo prikývnem.
Je zlatý.
Ale ona nieje.

Axel prikývne a spolu s dievčaťom odchádzajú ku skleneným dverám, ktoré sa za nimi zatvárajú.
A tak, svojim pomalým tempom obchádzam dom.

Mohla sa mi aspoň pozdraviť.
Nechcem znieť hnusne no, pracuje pre môjho otca takže tak trochu aj pre mňa.
Takže, slušnosť?
Dobre. Len ma serie, že očividne kuká po Axelovi, no aj tak.

Akonáhle otvorím vchodové dvere, uvidím otcov chrbát ako mizne v kuchyni.
A tak sa okamžite vydám za ním.

„Ahoj." Pozdravím sa keď vojdem do kuchyne a uvidím ho stáť v kuchyni.
„Ahoj, prečo nespíš?" Usmeje sa na mňa a podá mi misku s hroznom, z ktorej si zoberiem zopár bobuliek.

„Nedá sa mi spať. Takže, nová posila?" Začnem okamžite tému ktorá ma trápi.
Pretože. Hm.
Dobre. Žiarlim, lebo s Axelom sa tu snažím celý čas skamarátiť, a potom dostane novú kolegyňu a ona mi preberie zásluhy?
Keďže pracujú spolu, tak je jasné, že sa s ňou bude rozprávať viac ako so mnou, no nie?
Doriti.

„Áno. Ale nebude tu dlho, tak mesiac. Axel ju zaučí a pôjde ku ostatným na vinicu, potrebujem tam mať ľudí nonstop, keďže sa mi konkurencia snaží zničiť robotu tam." Chápavo prikývnem, aj keď si nie som istá, či tomu úplne rozumiem.
Jedinému čomu rozumiem je slovu mesiac.

„Nemôže ju zaučiť niekto iný?" Zamumlem a otec sa na mňa okamžite usmeje, čím odhalí rad bielych zubov.
„Chceš byť s Axelkom sama?" Zhrozene otvorím ústa a sledujem ako sa otec smeje.

„Prestaň oci, len hovorím, že..." Odmlčím sa a začnem sledovať otca, ktorý zákeracky zdvíha obočie.
Dobre. Má pravdu.
Ale panebože, mohol by sa aspoň tváriť nejako, otcovsky.
Aj keď on by mi Axela rád dohodil.

„Prepáč, potreboval som pri nej niekoho skúseného, no pozriem sa na to dobre?" Nakoniec len prikývnem vediac, že veľmi nemá zmysel mu klamať.
Navyše, tak nejak ma s ním chcel dať dokopy prvý, takže.

„Ozvala sa ti mama?" Prehovorí s plnými ústami, zatiaľ čo z chladničky začne vyberať syry, salámu a ďalšie pochutiny.

„Nie, teda. Prvé dni mi napísala ale, nechce mať so mnou nič spoločné. Je nahnevaná, no ju to prejde." Zašepkám a začnem lepšie sledovať otca.
Chcela by som vedieť, či ho to bolí, keď o nej hovorím.
Aký má ku nej vôbec postoj a či mu na nej stále záleží.
Avšak v tomto je jeho mimika tváre rovnaká, ako tá Axelova.

Nič nehovoriaca.

„Nevadí, ak by sa ozvala a zmenila by názor, môžeš jej navrhnúť aby prišla. Preplatím cestu." Otec ku mne prejde, pohladí ma po líci a pobozká na vrch hlavy.

„Bež spať princezná." Prikývnem, venujem mu úsmev a otočím sa na odchod.
Ešte vo dverách sa na neho ale otočím a prehovorím:
„Nechaj nám niečo na zajtra." Zažartujem, na čo na mňa otec vypľazí jazyk.

So smiechom začnem kráčať do svojej izby dúfajúc, že za mnou Axel príde...