Nepriestrelný

46

„Ahoj, hľadal som-"
„Axel! Mohli by sme sa porozprávať?" Pozriem sa na Sam. Axel sa na mňa nechápavo mračí a ja len myknem plecami. Nech sa len pekne porozprávajú.

Rýchlo odídem do kuchyne, kde už stoja dve ženy a v zhone pripravujú jedlo.
„Priscilla, môžem vám s niečím pomôcť?" Oslovím jednu z nich vediac, že aspoň ona mi bude rozumieť.
„Och zlatko moje, prišla si akurát v správny čas, pretože sme všetko dali do rúry a ideme si oddýchnuť." Žena mi venuje široký úsmev, na čo si slabo povzdychnem.

Konečne som sa tešila, že urobím niečo dobré a prospešné, a nakoniec nič z toho.
„Ach jaj, dobre, ale na budúce so mnou počítajte." Venujem jej úsmev a pomaly začnem kráčať do mojej izby.
Aj tak sa potrebujem osprchovať.

V hale už Axel ani Sam nie je, a tak súdim, že už všetko vyriešili.
Rýchlo vybehnem schody do svojej izby, kde si vyložím veci, zoberiem zo skrine biele šaty a prejdem ku posteli, na ktorú ich položím.
Už už sa idem vyzliecť, keď sa moje dvere rýchlo otvoria, dnu prekĺzne Axel a rýchlo ich zatvorí.

„Prečo sa tu plížiš?" Zasmejem sa na čo on len mávne rukou a prejde ku mne. Nakazila som ho mojim mávaním rukou?
„Sam-"
„Je tvoja ex." Skočím mu do reči. Jemne sa zamračí, prikývne a ja prikývnem tiež.
Nehnevám sa na neho, bola to minulosť, no tak trošku mi to vadí.
Kebyže to viem skôr...

„Vie o tom, že sme spolu a aj cez to za mnou všade chodí." Povzdychne si.
Jeho ruky sa presunú na môj pás a pomaly si ma pritiahne na svoju hruď.
Svoje ruky okamžite obmotám okolo jeho krku a zapozerám sa do jeho očí.

„Sme spolu?" Široko sa na neho usmejem a on prikývne.
„A minimálne ďalšiu hodinu mám čas takže." Zašepká a okamžite spojí naše pery.
Pomaly ma začne tlačiť dozadu, až so mnou narazí do dverí od kúpeľne.
„A-Axel. Musím sa osprchovať." Zašepkám pomedzi bozky. Axel sa usmeje, jeho ruku presunie na môj krk a pritlačí si ma do bozku ešte viac.
„Môžeme sa osprchovať spolu." Zavrčí a ja okamžite začnem prikyvovať do bozku.

Hlasné klopanie na dvere nás klasicky preruší v bozkávaní. Axel plačlivo zakňučí a ja ostanem oprená o dvere, sledujúc ako nahnevane kráča ku dverám, ktoré prudko otvorí.
Akonáhle ale za nimi uvidíme môjho otca, začnem sa smiať.

„Axel?" Prehovorí nechápavo.
Môj smiech stále napĺňa izbu a sledujem vystrašený pohľad môjho otca.
„Prečo si tu? Stalo sa niečo?" Rýchlo prejdem ku Axelovi a pozriem sa na môjho otca so širokým úsmevom na tvári.

„Oci, toto je môj frajer." Teatrálne ukážem rukami na Axela.
Otec sa jemne usmeje a následne prudko chytí Axela za ruku a obaja sa bratsky pobúchajú po chrbte.

„Môj syn, bolo už niečo?" Prehovorí môj otec šťastne a ja sa na neho zhrozene pozriem.
To nemyslí vážne, že to ide preberať.

„Bolo bolo." Zasmeje sa šťastne Axel, na čo ho silno buchnem po pleci a vystrčím cez dvere ku otcovi, na chodbu.
„A už ani nebude." Zakričím za zatvorenými dverami smerujúc do kúpeľne.

Chlapi.