Nepriestrelný

68

„Ako sa máš Noemi?" Bezducho sa pozriem cez okno, na zasnežené mesto, a myknem plecami.
Som unavená, čo je celkom vtipné keďže som mala dneska už dve kávy.

„Pomaly. V práci mám toho veľa no nezarábam toľko, koľko by som potrebovala. Uvažujem, že si zoberiem druhú prácu." Priznám nakoniec to, kvôli čomu neviem spávať posledné dni.

Ani neviem čo mám robiť prvé. Rozhodne si neviem organizovať svoj čas, a presne preto som stále na jednom bode v mojom živote.
Psychicky som sa preniesla cez Taliansko, no mysľou som stále tam, zatiaľ čo sa snažím fungovať svojim telom.

Nič nestíham.
A odkedy mama odišla, je to celkom chaotické.
Myslela som si, že mi jej odchod pomôže ale je to také zvláštne.

„Kebyže neposielaš otcove peniaze naspäť na jeho účet, a prijmeš ich-"

„Nie nie mami, stačí, že mi platíte elektriku, plyn a vodu. " Nechcem sa cítiť ešte viac mizerne, ale pracovať je celkom blbé.

Vstávam o piatej ráno, chodím spať o šiestej večer. Jem jedno jedlo za deň, vypijem jeden pohár vody a ani len neviem, kde mám svoj telefón.

Rozhodne žijem dospelácky život.

„Otec ti poslal darček. Daj mu vedieť, keď ti príde." Zašepká moja mama pred tým, než zloží.

Zamračím sa a pozriem na telefón.

Volali sme spolu hodinu. Takže som rada, že neplatím aj účty za telefón.

Pracujem v malom kníhkupectve, kde som sa zamilovala už do každej jednej knihy.
A síce plat nieje taký, aký by som chcela, zatiaľ mi stačí.
A keď to vzdám, stále mi ostáva jedna možnosť.

Otec.

Otec ktorý mi očividne poslal nejaký darček o ktorom ja nič neviem.
Čo budú buď peniaze, alebo letenky do Talianska.

Mama sa rozhodla odísť a ja som za ňu viac než len rada.
Ja som sa pre zmenu rozhodla, že začnem pracovať.
Takže obe máme niečo čo sme chceli.
Som len zvedavá, ktorá z nás to vzdá skôr.

Rýchlo som si do mikiny hodila peňaženku, kľúče od bytu a vyštartovala z domu.

Mám výplaty denne.
Pracujem tam ako výpomoc takže nikdy neviem, kedy je to moja posledná výplata.
Čo je celkom na figu vzhľadom na to, že nemám žiadnu ďalšiu prácu.

Rýchlo som otvorila dvere od kníhkupectva a sledovala čierny chrbát.
Čierne rifle, čierna koženka.
Stál neďaleko regálu, ktorý sme volali červená knižnica.
Och áno, tie najpikantnejšie knihy.

Takže mi prišiel darček...