Zabuchnem dvere svojho auta, ktoré som musela zaparkovať mimo areálu Harryho firmy, pretože tu nemám parkovacie miesto. Zaparkovala som teda pri reštaurácii oproti. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem, keď stojím na prechode a mám pred sebou hotovú výzvu. Ešte v piatok večer mi prišiel e-mail od Stylesovej sekretárky, že som pozvaná na pohovor do Harryho firmy. Nie som si však istá, či uchádzačov vyberal sám Harry, alebo to necháva na svoju asistentku a šéfa jeho ochranky. Myslím si, že Harry ma na takéto veci už svojich ľudí. Dôvod, prečo si to myslím je ten, že by ma v skutočnosti na pohovor nevybral, ak by vedel, že ide o mňa. Nie po tom ako som ho uniesla. Budem sa mu musieť ospravedlniť, čo bude ešte ťažšie. Taktiež sa môže stať, že so mnou vyrazí dvere len čo ma uvidí. Bude so mnou vôbec robiť pohovor on sám alebo to bude len jeho asistentka a šéf jeho ochranky? Taktiež ma napadla možnosť, že ma do firmy ani nepustia. Čo ak dal bezpečnostnej službe pri vstupe moju fotku s tým, že mám do firmy vstup zakázaný? Práve kvôli všetkým týmto otázkam, mám od rána žalúdok ako na vode. Nastavila som sa totiž na to, že by som pre neho skutočne chcela pracovať, pretože si myslím, že je to celkom zaujímavá práca. Avšak nebudem klamať a robím to aj kvôli peniazom, aby som sa mohla rýchlejšie odsťahovať od Millie a mať svoj vlastný priestor. Najhlavnejší dôvod je samozrejme ten, že by som Harryho chcela bližšie spoznať a zistiť, čo vlastne skrýva a čo ho spája s mojou nehodou.
Prechádzam cez prechod a len čo sa ocitám v areály jeho firmy rozbúši sa mi srdce. Nechcem, aby z toho bol škandál. Váhavým krokom pristupujem ku schodom, ktoré ma zavedú rovno na chodník pri vchodových točitých dverách. Na vrchole schodov stojí moja kamarátka Millie, ktorá na mňa čaká. Vie, že som nervózna, pretože som ráno nechcela ani dojesť svoje raňajky.
„Tak poď, Xenia," povzdychne si Millie a posúri ma. Natiahne ku mne ruku a potiahne ma smerom ku budove.
„Keď tam pôjdeš v takomto stave, tak ťa neprijmú. Nepôsobíš práve sebavedomo," prenesie, keď mi venuje pohľad.
„Ja sa nebojím toho, že by ma neprijali, skôr mám obavu, či so mnou Harry nevyrazí dvere, keď ma tu zbadá," priznám sa jej hlasom plného obáv.
„Neboj sa, dobre to dopadne," snaží sa ma upokojiť a obe ruky mi položí na plecia.
„Väčšinou, keď niekto niečo také povie, tak to dopadne presne opačne," oponujem jej.
„To už by stačilo," pretočí očami moja kamarátka a pevne ma schmatne za lakeť. Spoločne vojdeme dovnútra točitých dverí. Ocitám sa v obrovskej hale preplnenej svetlom. Áno, je to tu presvetlené, kvôli bielemu mramoru na podlahe, kvôli bielym stenám a taktiež kvôli laminovanému svetlému drevu, ktorého zdá sa je táto budova plná. Je aj v exteriéri a tvorí strechu nad vchodom. Vo vnútri tvorí strop a trámové stĺpy stúpajúce ku stropu. Taktiež tvorí zábradlie pri schodoch, ktoré vedú na ďalšie poschodie. Nie je to však len svetlé drevo, ale aj tmavohnedé, ktoré pekne kontrastuje ako obklad na stenách pri zábradlí, či pri recepcii. My si to však namierime ku výťahom, ktoré sú vedľa veľkých schodov. Keď sa tak dívam, koľko ľudí tu chodí je dobre, že sú také široké. Taktiež si všimnem, že tu majú až šesť výťahov, ktoré stoja oproti sebe. S niekoľkými ľuďmi vojdeme do výťahu, ktorý je najbližšie ku schodom. Millie stlačí tretie a piate poschodie, kde sa bude odohrávať môj pohovor. Bola by som radšej, keby šla so mnou, ale to nie je možné, keďže musí pracovať. Niekoľko ľudí vystúpi na druhom poschodí, takže sa tu uvoľní priestor. Vydýchnem si, pretože neznášam preplnené výťahy.
„Budem vystupovať," oznámi mi Millie a otočí sa ku mne. Chytí ma za plece a usmeje sa na mňa povzbudivo.
„Veľa šťastia, zvládneš to," povie a ruky zovrie v päste, aby naznačila, že mi drží palce. Prikývnem a v tej chvíli výťah cinkne. Millie vystúpi aj s ďalšími ľuďmi. Ostanem vo výťahu sama a po tom, čo sa dvere zatvoria, sa otočím ku veľkému zrkadlu na zadnej stene výťahu. Keďže ide o skutočne seriózny pohovor, musela som tak zvoliť aj svoje oblečenie. Obliekla som si preto béžovú sukňu, ktorá mi siaha ku kolenám. Vrch tvorí čierna blúzka s priesvitnými rukávmi, na ktorých sú čierne bodky. Na nohách mám čierne topánky a béžové sako, v ktorom som sem prišla, si dám dole, pretože je tu dosť teplo. Upravím si svoje vlasy, ktoré som si jemne nakulmovala a nechala rozpustené. Namaľovala som sa tiež, ale nie tak výrazne, to znamená žiaden červený rúž, ktorý si zvyknem dávať, ale obyčajný jemný ružový. Na očiach mám iba špirálu a tenkú linku.
YOU ARE READING
Golem
Fanfiction|Book 1| Xenia Stoneová, inštruktorka taekwonda sa nenarodila práve pod najšťastnejšou hviezdou. Zatiaľ čo sa jej darí v práci, jej osobný život je presným opakom. Lásku už takmer zavrhla po množstve zrád od opačného pohlavia, počnúc jej vlastným ot...