Golem

Chapter 77

„Takže si to ty," zasmeje sa. „A vidím, že ty si ma nepamätáš, ale vlastne sa ani nedivím. Som Sebastian. Sebastian Nolan. Chodili sme spolu na strednú len vtedy ma bolo o viac ako polovicu menej, pretože som bol chudý ako špilka, na očiach som mal okuliare a v ústach obrovský strojček," pripomína sa mi. Ešte chvíľu lovím v pamätí, než sa mi predstava tohto muža pretransformuje do opisu, ktorým sa mi snažil pripomenúť.

„No jasné, Sebastian. Už viem," usmejem sa a postavím sa, aby som sa s ním zvítala objatím. Som v miernom šoku, pretože som netušila, že sa z neho stane po rokoch takýto fešák. Na strednej to bol obrovský šprt, ktorého všetci šikanovali. Rád sa učil a dievčatá sa mu vyhýbali veľkým oblúkom. Vždy mi ho bolo príšerne ľúto.

„Vôbec som ťa najprv nespoznala, ospravedlňujem sa, ale vyzeral si vtedy..."

„Hrozne," dokončí za mňa. Obaja sa posadíme. On obsadí Harryho stoličku, ktorý stále telefonuje vonku so Zaynom. Momentálne mi však Sebastian zobral všetky slová z toho, ako veľmi sa zmenil.

„To nie len...ty si dôkaz, čo s človekom dokáže spraviť puberta a cvičenie. Dal si dole okuliare, strojček a je z teba filmový herec a zdá sa, že aj bohatý," prenesiem, keď si všimnem drahé hodinky na jeho ľavej ruke.

„No áno, kto by to bol povedal, že šprt Sebastian, ktorý mal rád algebru, fyziku a chémiu bude raz úspešný podnikateľ, však?" pozdvihne dvakrát svoje bohaté tmavohnedé obočie.

„Ja som vždy vedela, že ty to niekam dotiahneš. A čo vlastne robíš?" opýtam sa ho zaujato. V skutočnosti sa mi nestáva každý deň, že stretnem svojich spolužiakov zo strednej. Všetci sú rozlezení všade po svete a triedne stretnutie sa takisto nekonalo, pretože je ťažké nájsť dátum, ktorý by vyhovoval každému.

„Nuž, ja..." začne nadšene, no je prerušený pristúpením vysokej postavy k nášmu stolu, ktorá nepatrí nikomu inému než Harrymu. Týči sa nad nami s výrazom, ktorý nie je veľmi prívetivý a ten uštedruje Sebastianovi, ktorého prekvapí, že ho tu vidí.

„To je moje miesto," vyhlási Harry ľadovo, že mi z toho prebehne mráz po chrbte. Následne potom kývne hlavou, aby ho Sebastian pustil sadnúť si. Môj prekvapený spolužiak venuje pohľad mne a spýtavo sa zatvári.

„Vy ste tu spolu?"

„Áno, sme a sedíš mi na mieste," odvetí mu Harry trochu hlasnejšie a naliehavejšie. Sebastian sa bez slova postaví a uvoľní tak Harrymu jeho miesto, na ktoré sa on okamžite posadí, no ani nachvíľu nespúšťa zrak zo Sebastiana. Nie je nič zlé na tom, že si chcel sadnúť na svoje miesto, nakoniec predsa len som tu s ním, ale mohol byť slušnejší a požiadať ho o to iným spôsobom aj iným tónom.

„Prepáčte, predstavím vás. Harry toto je môj spolužiak zo strednej, Sebastian Nolan. Sebastian, toto je..."

„Harry Styles, riaditeľ stavebnej spoločnosti Styles Buildings," dopovie za mňa a nastaví Harrymu ruku. Harry mu ju s nevôľou podá, no hneď ju stiahne.

„Takže ho poznáš," usmejem sa na neho.

„Xenia, ak podnikáš, tak musíš mať prehľad, navyše kto by nepoznal Harryho Stylesa a jeho otca?" opýta sa ma a náhle sa otočí na Harryho. „Ak niekam cestujem, tak sa ubytujem jedine vo vašich hoteloch. Máte tam zavedený jeden z najlepších konceptov hotelových služieb na svete a ja si potrpím na tom, aby o mňa bolo postarané, čo najlepšie," zalichotí mu.

„A v čom podnikáš? Chcel si mi to povedať, než prišiel Harry," pripomeniem mu. Som zvedavá, pretože som si nikdy nemyslela, že sa z neho stane podnikateľ.