Golem

Chapter 66

X E N I A

Výťahové dvere sa otvoria a predo mnou sa naskytne neveľká štvorcová chodba s troma dverami vedúcimi do bytov. Svojimi podpätkami zaklopkám o podlahu, len čo na ňu vstúpim. Počujem ako sa za mnou zatvoria výťahové dvere, zatiaľ čo sa rozhliadnem po chodbe, z ktorej dolieha svetlo len z okna a je za sklenenými otvorenými dverami schodiska. Od bielych stien prechádzam ku hnedým dverám bytov pred dvomi z nich je malý koberček na očistenie topánok. Vyhľadám príslušné číslo bytu a pomaly podídem k nim. Natiahnem ruku a zo zovretou päsťou zaklopem.

Nebolo ľahké získať Niallovu adresu, pretože som mala iba dve možnosti. Zájsť do Zaynovej reštaurácie a opýtať sa na to priamo jeho alebo ísť za svojim bratom do jeho kancelárie a zistiť to tajne tam. Vzhľadom na to, že ísť za mojim bratom by bolo príliš podozrivé, tak som sa rozhodla ísť za Zaynom, ktorý by s tým určite nemal problém. Možno by si niekto myslel, že by mi údaje neposkytol, keďže sa nemáme radi. Opak je pravdou, pretože ak za ním prídem ja s tým, že chcem adresu muža, ktorý nie je Harry, tak mi ju milerád poskytne. Nechcela som sa s ním príliš rozprávať, ale musela som to spraviť pre vyššie dobro. Vzbudila som v Zaynovi pocit, že je pre mňa Niall blízka osoba, ktorú chcem prekvapiť svojim príchodom. V podstate to ani nie je klamstvo, pretože náš čašník lomeno podozrivý číslo jeden zo závažných vrážd, bude zaručene prekvapený.

A tak som tu. Klopem na jeho dvere a čakám, kým mi otvorí avšak dlho sa nič nedeje. Iba dúfam, že je doma. V práci nebol, pretože ako som sa dozvedela, dnes má voľno. Jedine, že by sa niekde flákal po vonku s nevhodnými ľuďmi. Možno by som takto nemala uvažovať, ale vzhľadom na to, aký Niall je, hádam, že jeho priatelia sú podobného plemena. Osobne si myslím, že by sa mal radšej zdržiavať doma, pretože má ten chlap evidentne smolu a vyskytuje sa v zlom čase na nesprávnych miestach.

Zaklopem teda ešte raz a silnejšie, pretože si pomyslím, že ma asi nepočul. Možno je v sprche alebo ma v ušiach slúchadlá.

Opäť nič.

Chcem zaklopať po tretíkrát, ale práve vtedy sa ozve šramot kľúčov zvnútra a následne sa dvere pootvoria iba trochu. Spozorujem Niallovu vykukujúcu tvár. Jeho oči sa rozšíria od prekvapenia, keď si uvedomí, kto som. Samozrejme som vedela, že bude prekvapený, pretože mi svoju adresu nikdy nepovedal. Niall zloží retiazku, ktorá drží dvere otvorené len do určitej vzdialenosti a otvorí ich trochu viac, aby sa vyklonil von. Obzerá sa po chodbe a vzápätí na mne spočinie pohľadom.

„Si tu ozaj sama, či sa tu niekde potuluje aj ten pošuk, čo ma minule skoro zniesol zo sveta?" opýta sa ma a jeho spôsob vravy aj tónu hlasu ku mne, je z nejakého dôvodu osobnejší než predtým. Možno kvôli tomu, že som ho minule obchytkávala a on mňa takisto.

„Ten tu nie je," uistím ho.

„Ani polícia? Nevidela si ich náhodou prichádzať?" vypytuje sa ďalej.

„Som tu sama, tak sa neboj," ubezpečím ho znovu.

„Pf, ja sa predsa nebojím," odfrkne si, pustí dvere a ustúpi, aby mi naznačil, že môžem vojsť. Neváham ani na sekundu a prekročím prah jeho bytu, po ktorom sa začnem okamžite obzerať. Byt nie je veľký, pretože je jednoizbový. V predsieni má rozhádzané topánky a hneď vedľa nej po ľavej strane, sú otvorené dvere vedúce do spálne, kde je dvojlôžková posteľ. Oproti mne sa nachádza malá kúpeľňa len s vaňou bez sprchového kúta. Postupujem bytom ďalej a musím zabočiť doľava kadiaľ vedie chodba. Ocitám sa v obývačke, ktorá je spojená s kuchyňou. Sivý gauč je pri stene. Oproti nemu je malý biely konferenčný stolík. Na druhej strane obývačky sa nachádza modrobiely dlhý podstavec pre televízor, ktorý zároveň slúži ako uskladňovací priestor, keďže vidím na nábytku odtlačky prstov, kvôli spôsobu otvárania - nemajú rúčky. Biely jedálenský stôl s bielymi stoličkami je umiestnený na druhom konci izby vedľa ktorého je východ na balkón. Steny bytu sú čisto biele a podlaha je svetlosivá.