Golem

Chapter 11

Dívam sa na neho so všetkou vážnosťou a prosbou, aby neurobil nejaký škandál a nezačal tu po mne kričať. Jeho výraz však nič dobrému nenasvedčuje. Mračí sa a šokovane pootvorí pery akoby nechápal, že si sem dovolím nakráčať. Je však ticho a z rúk Violy vezme papier. Je to pravdepodobne môj životopis. Preletí ho očami a následne mi venuje ďalší pohľad.

„Takže, vy ste Xenia Stoneová, správne?" prehovorí chlap, ktorý sedí vedľa neho. Je v čiernom obleku a tvári sa priateľskejšie než Harry. Vyzerá na tridsiatnika. Má tmavohnedé krátke vlasy vyčesané nahor. Hrubé upravené obočie a svetlomodré oči s kúskom hnedej okolo čiernych zreničiek. Jeho stredne veľký nos sa týči uprostred jeho tváre. Pod ním má pekne vykrojené pery, ktorých spodná pera je širšia než tá horná. Má výraznejšie strnisko okolo úst, na brade aj čeľusti.

„Áno, som," odpoviem mu a sledujem ako si papier prevezme od Harryho.

„Dobre. Ja som Grey Parker, šéf ochranky," predstaví sa mi. „Spoločne s pani Emersonovou sme si prechádzali váš životopis a vybrali sme vás pre tento pohovor. Avšak musím povedať, že je trochu neobvyklé, aby žena vykonávala takúto prácu. Ako iste viete túto prácu robia väčšinou muži," povie na úvod. Takže som mala pravdu. Harry životopisy skutočne nerieši a vykonáva ich jeho asistentka s príslušným vedúcim určitého oddelenia. V tomto prípade to bol šéf ochranky.

„Áno, je to neobvyklé a práve preto ma to láka. Myslím si, že je to zaujímavá práca, ktorá mi sadne a mám na ňu predpoklady," odpoviem. Snažím sa znieť vyrovnane a tajiť, že som v skutočnosti nervózna. Práve to, že Harry mlčí ma činí ešte nervóznejšou. Harry sa zatvári trochu pobavene, keď si vypočuje moju odpoveď a prekríži si ruky na hrudi. Vie, že klamem. Obaja vieme, prečo som v skutočnosti tu.

„Áno, všimli sme si, že máte zaujímavú minulosť a poznatky s taekwonda," povie Grey a môj životopis zloží na stôl. Prepletie si ruky na prstoch. Harry si môj životopis znovu vezme do rúk a presúva pohľad z neho na mňa a naopak.

„Mám čierny pás. Učila som sa od mojich šestnástich a teraz som aj inštruktorkou v taekwondovom štúdiu, kde učím každú vekovú kategóriu. Vlastne tu so sebou mám aj video z tréningu s pokročilými študentami, kde s jedným z nich bojujem," poviem a vytiahnem z kabelky USB kľúč, ktorý posuniem po stole smerom ku Greyovi, ktorý ho vezme do ruky.

„Môžete to prosím zapojiť, Viola?" opýta sa Grey a podá kľúč Viole, ktorá ho zapojí do notebooku. Vyhodila som z toho USB všetky ostatné veci iba kvôli tomuto pohovoru. Viola video spustí a obaja sa začnú dívať do monitoru okrem Harryho, ktorý ma prepaľuje pohľadom. Trvá to však iba niekoľko sekúnd a následne sa pripojí ku Viole a Greyovi. Sledujem ich výrazy, no tvária sa viac menej normálne. Grey uznanlivo prikývne a venuje mi pohľad.

„Ste dobrá," pochváli ma.

„Ďakujem," venujem mu vďačný úsmev.

„Taktiež ste boli v armáde, ale prepustili vás," pripomenie mi.

„Áno, nezvládla som psychotesty, kvôli istej záležitosti, ktorá sa mi kedysi stala ale som aj tak rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Aj napriek tomu, že ma prepustili, som vďačná za tú skúsenosť byť tam aj za veci, ktoré som sa tam stihla naučiť a myslím, že to bolo prospešné, pretože hoci som tie psychotesty nezvládla, myslím, že ma to v konečnom dôsledku zacelilo a teraz som na tom oveľa lepšie," vysvetlím a snažím sa vyhľadať očný kontakt so všetkými troma.

„Armáda nie je pre každého," ozve sa Viola a venuje mi priateľský úsmev.

„To je svätá pravda, ale je to dobrá skúsenosť. Neľutujem, že som tam bola," dám jej za pravdu a venujem pohľad Harrymu.