Golem

Chapter 36

Nezazvoní to ani dvakrát a Romeo dvihne.

„Xenia, už ti chýbam?" opýta sa ma namiesto pozdravu. Zasmejem sa, pretože to nie je zase tak dlho, čo sme sa nevideli. Chodieval za mnou do nemocnice a aj počas uplynulého týždňa, ktorý som strávila doma.

„No v podstate áno. A mám problém," idem rovno k veci. Romeo si povzdychne.

„Do čoho si sa namočila? Niekoho si zabila a potrebuješ skryť telo?" opýta sa. Je mi do smiechu, ale teraz máme väčší problém.

„Ty vieš, že zbožňujem tvoj humor, ale na žarty teraz nie je čas. Myslím to tak, že Styles Buildings má problém. Čelia kybernetickému útoku, je to veľmi vážne. Ja tomu celkom nerozumiem, ale napadli vírusom počítače a zakódovali ich dáta. Napadli ich informačný aj bezpečnostný systém. Pravdepodobne im ide o interné záznamy firmy a..."

„Už nič nehovor. Som na ceste," povie len a hneď na to zloží. Prekvapene zamrkám a pozriem sa na displej, aby som si to overila.

„Tak?" ozve sa spoza mňa Harry, a keď sa na nich otočím všetci na mne doslova visia pohľadom. Celkom si to užívam. Navyše, ak sa to Romeovi podarí, tak by mu to mohlo priniesť úspech, pretože sa mi sťažoval, že by potreboval spolupracovať s veľkou firmou. Doteraz mával zákazky od menších firiem a tie ho k úspechu neprivedú.

„Povedal, že je na ceste," odvetím im. „Pôjdem ho dole počkať," oznámim a ani nečakám na ich reakciu a rovno sa vyberiem von z kancelárie. Zveziem sa výťahom až dole na prízemie  a celý čas rozmýšľam, čo bude so zamestnancami na technickom oddelení. Vieme, ako Harry rieši chyby zamestnancov. Okamžite ich vyhodí a zamestná niekoho iného. Tak to bolo aj v prípade ochrankárov, ktorým som doslova pod nosom uniesla Harryho.

Na Romea našťastie nečakám dlho. Usmieva sa na mňa už z diaľky, keď prichádza od točitých vchodových dverí. Trochu sa zarazím, keď ho zbadám v obleku. Privítame sa objatím.

„Čo to máš na sebe?" opýtam sa ho prekvapene.

„Oblek predsa," odvetí pobavene. Vyzerá naozaj dobre.

„Odkedy nosíš obleky?" pýtam sa ho, zatiaľ čo rýchlym krokom ideme ku výťahu.

„Vždy nosím obleky, keď som v práci. Snáď si si nemyslela, že do práce chodím v tričku a koženke ako obyčajne," drgne mi do lakťa.

„Pf, isteže nie," mávnem rukou.

„No jasné," zakrúti nado mnou hlavou, zatiaľ čo ja stlačím štvrté poschodie.

„Musíš ma pochopiť. Vždy ťa vidím oblečeného v roztrhaných nohaviciach, koženke a strapatých vlasoch a teraz vyzeráš ako..."

„Slušný človek?" dokončí za mňa a žmurkne na mňa. Môj úsmev sa rozšíri a skloním nachvíľu hlavu k svojim lakovaným oxfordkám.

„Bože, ja viem, že som ti to povedal už veľakrát, ale som tak neskutočne rád, že si živá a zdravá, pretože by ťa bola neskutočná škoda," prehovorí po chvíli a objíme ma okolo pliec. „Veľmi ti to pristane aj v tom dámskom smokingu," pochváli ma. Vyjdeme z výťahu a kráčame ku kancelárii, kde sa to všetko odohráva.

„Romeo, ty nemáš absolútne žiadne zábrany. Dokážeš baliť ženu za každej situácie," zakrútim nad ním hlavou. Celá táto firma je v silnej depresii a potom tu je Romeo, ktorého čaká ťažká práca, no on je aj napriek tomu plný elánu a ešte sa ma aj pokúša baliť.

„Preto mi hovoria majster balič,"  povie pyšne. So smiechom vojdeme do kancelárie. Je tu už menší počet ľudí. Maverick s Gabrielom zmizli aj ostatní zamestnanci, no pribudla tu Millie, ktorá sedí na kresle pred Maxovým stolom. Všetci na nás trochu vyčítavo pozrú, pretože firme hrozí únik dôležitých informácii a s Romeom sa škeríme od ucha k uchu.