Golem

Chapter 57

Medzi dvoma mužmi dívajúcimi sa na seba, je hrobové ticho. Na svojho brata síce nevidím, no viem si predstaviť, že má určite kamennú tvár. Takéto veci rieši bežne rovnako tak aj ľudí tohto typu. Zdá sa, že pán Horan patrí do skupiny vagabundov, ktorí sa často dostávajú do problémov. Aj to je zrejme dôvod, prečo je tu. Je to však skutočne náš vrah? Nijako to nemôžem posúdiť, hoci som mu vo svojom sne čelila. Vyzeral ako Harry, no ten to určite byť nemohol. Zapríčinil síce Rafaelovú smrť, no nezabil ho priamo. Navyše Rafael ani nebol nevinný. Toto je niečo celkom iné. Niekto vraždí nevinné ženy a nemyslím si, že je to človek. Nemôže byť, pretože ruka, ktorá prenikala do ich tela a ukradla im srdce nebola ľudská. Zakaždým, keď si spomeniem ako mi vráža do tela jeho ruku, mrazí ma z toho.

Presuniem svoj pohľad na Ayana, ktorí sa zamračene díva na muža, ktorého uznali za podozrivého. Detektív Smith na tom nie je inak a mňa by zaujímalo, či mu Ayan povedal o mojom rannom výstupe. Muselo to byť pre tohto prokurátora veľmi čudné, keď som tam najprv nabehla ako bohyňa pomsty, žiadala odpovede, a potom sama jednu odmietla dať, keď som sa takmer prezradila. Občas bývam impulzívna a rozprávam skôr než premýšľam. To bol ranný prípad.

„Chcete sa ma na niečo spýtať, slečna Stoneová?" prehovorí Ayan odrazu, čím ma vytrhne z mojich myšlienkových pochodov. Jeho hlas doslova prereže to ticho, ktoré panuje v miestnosti. Fynn listuje vo fascikli, ktorý si so sebou priniesol.

„Ja len...aj v tomto prípade si vrah vzal aj srdce so sebou?" opýtam sa ho len pre istotu.

„Ide o sériového vraha a vzhľadom na netradičnú vraždu, títo delikventi dodržiavajú svoje zvyky, takže áno – vzal si srdce so sebou," odvetí mi. Isteže ide o netradičný spôsob vraždy. Nie každý deň sa prokurátori či polícia stretávajú s tým, že niekto vytrhne srdcia ženám. „My spolu máme vlastne nedoriešený rozhovor," pripomenie mi odrazu. Okamžite od neho odvrátim zrak a zadívam sa znovu na môjho brata a pána Horana, ktorý nie je príliš slušný.

„Skutočne?" opýtam sa nezaujato. Snažím sa tým zakryť nervozitu a navodiť pocit, že to nebolo nič dôležité.

„Pán Horan, viete prečo ste tu, však?" opýta sa Fynn a konečne dvihne hlavu od otvoreného fasciklu, ktorý má pred sebou. Horan si prekríži ruky na svojom hrudníku a pohodlne sa oprie o stoličku. Mám z neho pocit, že je na takéto veci zvyknutý hlavne preto, že sa tvári naozaj otrávene. Nie je ani rozhodený, možno maximálne z toho, že musel čakať trištvrte hodinu.

„Nie som si istý, možno len tuším," odvetí a jeho modré oči sa poobzerajú po miestnosti. Z jeho postoja je jasné, že len čaká, kedy to skončí a bude môcť vypadnúť. Ale bude to vôbec možné?

Neviem síce, aké a koľko dôkazov proti nemu majú, ale myslím, že jeho postoj len napomáha prokurátorom a polícii k tomu, že sympatizovať s ním nebudú.

„Čo mi poviete o Grace Peytonovej?" opýta sa ho môj brat. Horan sa díva kamsi do boku. Sledujem mimiku jeho tváre, keď Fynn vysloví meno zosnulej, no ani to s ním nepohne. „Poznali ste sa, však?"

„Načo sa ma to pýtate, keď odpoveď aj tak poznáte?" odpovie mu Horan otázkou a až potom mu venuje pohľad.

„Ja som tu ten, kto sa ma pýtať vás, takže odpovedajte," reaguje môj brat. Jeho hlas je pokojný akoby s ním Horan vôbec nerozprával drzo a arogantne. Ja by som toľko trpezlivosti skutočne nemala. Už v základoch by som to utla, keď spustil nadávky. Kiežby som takáto silná bola aj voči Haroldovi a mohla mu odseknúť ten jeho podrezaný jazyk.

„Prečo neprejdeme rovno k veci? Nezabil som ju," jeho otrávený hlas však k tomu tvrdeniu príliš nepomáha. Nahne sa opäť k stolu a pevne sa na Fynna zahľadí.