Golem

Chapter 40

Z A Y N

„Ty si sa už úplne zbláznil?" vykríknem, keď vyjdeme z toho diablovho penthousu. Celá táto ulica je diablova, pretože tu býva Xenia a už sa k nej začína pripájať aj Millie. Nemôžem uveriť, že mi tá žena vlepila facku. Žiadna žena mi ešte nikdy nevlepila facku, dokonca ani moja mama nie. Nechápem, ako si to mohla dovoliť, tá nehanebnica. Naštvane si chytím líce a niekoľkokrát si ho pošuchám. Za toto sa jej pomstím. Prisahám Alahovi, že to oľutuje.

„Nezbláznil som sa," odvetí mi Harold. Dobehnem ho a pevne ho chytím za lakeť, aby som ho na seba otočil.

„Ako si sa jej mohol prezradiť? Čo ak to niekomu vykecá? Ty snáď nevieš, aké sú ženy klebetné?" snažím sa mu to touto otázkou pripomenúť, ak na to náhodou zabudol. Príde mi, že totálne prišiel o rozum.

„Hodila sa zo strechy, Zayn. To som ju mal nechať zomrieť?" vykríkne po mne.

„Áno. Nezaslúži si žiť, ak takto hazarduje so svojim životom. So smrťou si je neradno zahrávať." Harry ma prudko chytí za kabát, len čo to vyslovím a pevne sa mi pozrie do očí. Zdvihne ukazovák k mojej tvári a zatína sánku. Vidím, že mu tmavnú oči od hnevu, čo je vždy niečo ako varovný signál. Presne kvôli tomuto nie je dobré, aby bol v spojitosti so Xeniou. Jeho emócie nie sú pod kontrolou a neustále sa vynárajú nové, ktoré môžu byť nebezpečné. Postupne sa zosilňujú, pretože on cíti všetko intenzívnejšie než obyčajný človek.

„Ona si nezaslúži umrieť. Na začiatku som si to myslel, ale teraz už nie. Ona už patrí ku mne a ty sa s tým zmier," povie rázne a pustí ma. „Poviem jej o sebe všetko, tak som sa rozhodol!" dodá. Rozosmejem sa. Harry na mňa nechápavo hľadí.

„Ty si sa rozhodol," zopakujem po ňom s veľkou dávkou pobavenia v hlase. „Ty si tuším zabudol, kto si, však?" opýtam sa ho a priblížim sa k nemu. Zadívam sa mu do očí. Nemám rád, že musíme viesť takýto rozhovor. Doteraz to nebolo potrebné, ale začína sa vymykať kontrole a čím viac používa svoju silu, tým viac nadobúda pocit, že je niečo viac.

„Ty si v prvom rade sluha. To, že máš v istých veciach slobodu je iba naša dobrá vôľa. Tak ako sme ti ju udelili, môžeme ti ju pokojne vziať. To snáď chceš?" opýtam sa ho s nadvihnutým obočím. „Pretože ja nie," zakrútim hlavou a rozhodím rukami. Pozorujem ho a všimnem si, že viditeľne znervóznie. Zakryje si rukou svoj smaragdový prsteň a podíde ku mne bližšie.

„Máš úplnú pravdu. To pokojne môžete urobiť," pritaká. „Ale taktiež som pochopil, že my dvaja sme priatelia, a to pre vás ľudí niečo znamená. Xenia sa zas vyjadrila, že ma má rada." Jeho nervozita je zrazu preč a usmeje sa. „Tak čoho by som sa z vašej strany mal báť, keď na mňa nedáte dopustiť?" opýta sa a položí mi ruku na rameno. Našpúli pery a obočie skrčí do ľútostivého výrazu. Naštve ma to a pevne zovriem ruky v päsť. Harry si povzdychne, potľapká ma po pleci a otočí sa mi chrbtom. Odkráča k svojmu autu, do ktorého sa posadí a odchádza preč z parkoviska. Zdvihnem hlavu, aby som sa pozrel na vysoký penthouse. On si naozaj neuvedomuje, že ublížiť mu najviac môže práve Xenia.

X E N I A

Otvorím dvere svojej izby len čo som nachystaná a vyjdem von. Uvidím Millie, ako raňajkuje pri ostrovčekovom stole. Rozvoniava to tu po vajíčkach, slanine a zelenine. Za normálnych okolností by som si možno dala, ale po včerajšku nemám na jedlo ani len pomyslenia. V noci som sa neustále budila, kvôli nočným morám o Harrym. Keď som otvorila oči, videla som zakaždým jeho obrys postavy, ako sa na mňa díva. V snoch ma neustále prenasledoval a nechcel ma nechať na pokoji. Včera ma poriadne vydesil tým, čo sa z neho vykľulo. Ako mu mám po tom všetkom dôverovať, dočerta? Som zmätenejšia než kedykoľvek predtým. Vydesilo ma aj to, že tu sedel celé dve hodiny pred našim apartmánom. Myslela som si, že sa ho nezbavím, ale našťastie moje vyhrážanie pomohlo, čo ma trochu zmiatlo. Uvedomila som si totiž, že tým dal najavo, že chce, aby som sa s ním rozprávala a to je trochu v rozpore s tým, čo mi povedal predtým v jeho kancelárii. Millie vraví, že chlapi nevedia, čo chcú. Myslím, že má pravdu.