Chapter 53

1K 116 128
                                    

H A R R Y

Svet okolo mňa momentálne pôsobí ako šmuha. Všetko je nejasné a neskutočné. Zvuky, ktoré obvykle počujem, sú preč. Iba ticho panuje všade navôkol. Pred očami vidím iba jej približujúce sa ružové pery a cítim ich chuť. Boli príjemne teplé, mäkké a cítiť jej jazyk ako narážal do môjho, bolo pre mňa zážitkom. Tento čin vo mne vyvolal rozporuplné pocity, ktoré sa zlievali do seba a premiešavali, čo ma urobilo zmäteným. Bolo to tak takmer vždy, keď som bol v blízkosti nej. V minulosti už niečo podobné spravila, no vtedy to bolo iné, než je to teraz. Alkohol, ktorý požila ju urobil sebavedomejšou a nadobudla pocit, že si to môže ku mne dovoliť. Ja som ju však nechal. Ocitol som sa v tranze len čo sa jej pery dotkli mojich. Moje končatiny boli ochromené a prvýkrát v živote som nevedel, čo mám urobiť. Kontakt s jej jazykom ma zaskočil, no oveľa viac ma prekvapili pocity, ktorý sa mi rozliali v oblasti hrudníka. Jej ruky sa dotýkali mojej tváre a objímali ma okolo krku takým spôsobom akoby som bol celý jej svet. A jej mäkké pery, ktoré zvierali tie moje akoby vraveli, že ma potrebujú, aby mohla ona dýchať. Tlkot jej srdca, ktorý mi dunel v ušiach len prezrádzal to, čo práve prežívala vo svojom vnútri. Fyzický kontakt akoby spojil naše vnímanie v jedno. Ja som bol ňou a ona mnou.

Cítil som, že strácam kontrolu nad sebou v momente, keď som si uvedomil, že netúžim po ničom inom len po jej perách na svojich. Chcel som vedieť, kam až môžu zájsť pocity, ktoré sa mi rozlievali po tele. Po každom jej pohybe pier, som pocítil čudný šteklivý pocit na svojej koži. Zároveň som však cítil svoje vriace ruky, no aj tie jej postupne chladnúce na mojom krku. Kvôli pôžitku, ktorý som cítil vďaka jej mäkkým perám, mi až neskôr došlo, že to nechladnú jej ruky, ale to ja som ten, ktorý čochvíľa asi vzbĺkne do plameňov. Nebol som to však ja o koho som sa bál, ale bola to ona, ktorej som mohol ublížiť. Teda aspoň som si to myslel. Nepoznám svoje hranice, pretože som sa k niečomu takému ešte nikdy nepriblížil a neviem, kam to až môže zájsť. Zároveň som si uvedomil, že robím niečo, čo by som nemal. Nebolo práve to pred čím ma Zayn chránil? Hádam, že toto by sa nemalo so mnou diať.

Studená marcová noc ma objíme len čo sa ocitám vonku pred bytovým domom, v ktorom žije Xenia. Je to však iba chvíľkový pocit, ktorý zo mňa veľmi rýchlo opadne vzhľadom na moju teplotu. Rýchlym krokom prechádzam parkoviskom, ktoré sa mi každú chvíľu zahmlieva pred očami. Istá moja časť, je stále tam hore pri nej. Stále vidím jej postavu pred sebou a nemieni zmiznúť. Oči si niekoľkokrát pretriem a zaklipkám viečkami. Z diaľky odomykám auto a pred tým než do neho nasadnem, si neodpustím pohľad na okná ôsmeho poschodia, na ktorom býva Xenia.  Nemôžem tu ostať už ani sekundu, pretože mám pocit, že čochvíľa vybuchnem. Len čo sedím za volantom, okamžite zapínam klímu, chladenie môjho sedadla aj volantu. Dupnem na plyn a vyrážam z parkoviska. Počujem ako pneumatiky zaškrípu a s týmto zvukom sa zmieša rocková hudba z rádia, ktorá nenormálne hučí. Obyčajne by som ju vypol, ale tentoraz to nechám tak, pretože dúfam, že mi ten rev zabráni v premýšľaní. Vôbec nerešpektujem dopravné predpisy, pretože sa snažím čo najskôr dostať domov. Do toho baru sa vrátiť nemôžem, pretože hoc je Zayn opitý, hneď by spoznal, že sa niečo deje a nemám chuť byť s ľuďmi. Chcel som ostať so Xeniou až kým by nezaspala, ale totálne to pokazila.

Ako na povel tým, že si na ňu opäť spomeniem, môj telefón, ktorý je v držiaku na palubnej doske, sa rozozvučí. Xeniine meno mi vbije do očí ako neónové nápisy barov, ktoré sú všade navôkol. Plyn ešte viac pridám. Predbieham všetkých, ktorí idú ako slimáky. Áno, je to aj hnev, ktorý sa vo mne hromadí, pretože to dievča zase všetko skomplikovalo medzi nami. Akoby už nestačili problémy, ktoré sme medzi sebou mali doteraz, musela to posunúť o level vyššie. Našťastie viem, čo je mojou povinnosťou a nikdy viac sa to nesmie zopakovať. Chcem sa iba dostať domov a vyspať sa z tohto hrozného dňa. Vyspať sa z jej pier, ktoré stále cítim na tých svojich.

GolemWhere stories live. Discover now