Golem

Chapter 79

„Myslím, že ty Zayn, vieš najlepšie, čo môže niekoho viesť k tomu, aby porušil zákon, však?" vyletí zo mňa ani neviem ako. Pri stole zavládne absolútne ticho, pretože všetci prestanú jesť. V Zaynovych očiach zazriem menšie obavy, pretože on dobre vie, na čo narážam. Viem, že ma chcel nastrašiť tým, že mi prezradil, že to on si na mňa najal útočníka, ale nemyslel už na to, že mu to môže aj uškodiť. Do istej miery ho chápem, aj ja by som chcela, aby vedel, že mu dokážem ublížiť, avšak vždy je v tom riziko, že by sa to mohlo obrátiť proti mne.

„Viola, už ste zistili, kto bol ten útočník, ktorý ma napadol v Harryho firme?" stočím hlavu k blondínke s modrými očami. Viola vyzerá ako vždy zakaždým perfektne a dnešok nie je výnimkou. Má na sebe pekný krémový kostýmček a bielu blúzku. Vlasy má vlnité a rozpustené.

„Žiaľ nie. Na kamerových záznamoch vôbec nebolo jasné o koho ide, keďže mal kapucňu a tvár mal zahalenú rúškom. Nezanechal odtlačky ani nič, čo by sa dalo použiť na jeho identifikáciu," oznámi mi.

„Aká škoda, zdá sa, že je okolo teba množstvo nevyriešených prípadov. Čím to asi bude?" opýta sa ma Zayn pevne zízajúc do mojich očí.

„To bude zrejme tým, že je okolo mňa množstvo gaunerov s čudnými úchylkami," vrátim mu úder. Tento obed, pri ktorom sa máme baviť o Corcomovi, sa mení na moje slovné prestrelky so Zaynom.

„Asi im jednoducho len zavadziaš. Nechcú ťa tu. Možno je načase zbaliť kufre a odísť, premýšľala si nad tým?" nadvihne na mňa svoje hrubé obočie.

„A ty by si sa možno mal radšej starať viac o seba než o druhých. Strkáš nos do ostatných namiesto toho, aby si sa staral viac o seba a o svoje potreby, ktorých máš evidentne nedostatok. To preto tá večne ofučaná nálada?" Po mojej otázke, započujeme zvuk zabehnutia a následného rozkašľania. Ide o Louisa chytajúceho sa jednou rukou za hrudník, pričom druhou, sa naťahuje za pohárom vody, z ktorého si odpije. Vydýchne si, keď sa upokojí a na perách sa mu objaví úsmev, no snaží sa ho zamaskovať vložením ďalšieho sústa do úst.

„Určite začnem, ak viac nebudeš na blízku. Už tu nebude také blbé dusno," pokračuje Zayn, avšak vzápätí nato, všetci pri stole nadskočíme, keď sa ozve silný úder do stola. Harry sa vytočene pozerá raz na mňa a raz na Zayna, na ktorom pohľadom zastane.

„To už stačilo. Obaja buďte ticho! Nikto nikam nepôjde a už vôbec nie Xenia. Vyriešime ten prípad a vráti sa ku mne do firmy a ak s tým máš problém Zayn, tak je mi ľúto, ale prežijem to. To ty si ju nahuckal, aby mi dala výpoveď, pravda?" Harryho oči sú tmavé ako uhoľ a hoci vraví veci, ktoré sa mi celkom nepáčia, ani ja si momentálne nedovolím nič povedať. Vyzerá, že by bol schopný preraziť každého, kto sa mu postaví do cesty.

„Čože? Nie!"

„Isteže," odfrkne si a pokračuje: „Teraz sa obaja prestanete ihneď hádať, pekne sa všetci uvoľníme a najeme sa, je to jasné?" hovorí so zvýšeným hlasom a tentoraz prejde zrakom po všetkých. Má zaťatú sánku a päste silno zviera. Dokonca aj Damian mlčí, no ten je skôr prekvapený než vydesený. Nasledujúce minúty je pri stole hrobové ticho, kedy počuť len štrnganie príborov o taniere. Harry síce použil slovo uvoľniť, ale je to tu skôr napäté než uvoľnené. Uznávam, že hádať sa so Zaynom pri stole, bola hlúposť a vždy samej sebe prisahám, že sa s ním do toho nebudem púšťať, pretože je to pod moju úroveň dohadovať sa s niekým ako je on. Aj napriek tomu sa však nikdy nedokážem udržať, keď na mňa vychrlí jeho ironické poznámky s prímesou nenávisti, ktorú voči mne cíti. Nikdy som nebola človek, čo by si nechal sypať popol na hlavu a už vôbec nie od muža, ako je Zayn.

„Výborný obed, Damian," ozve sa odrazu Louis. Všetci mu venujeme chvíľkový pohľad a musím sa trochu pousmiať, pretože viem, že to povedal hlavne kvôli odľahčeniu situácie. Ešteže existujú takí ľudia, ako je Louis. Ľudia vnášajúci do nepríjemnej situácie pozitívne vibrácie a zábavu.