Golem

Chapter 90

Moje oči sa upierajú na čierne šaty položené na posteli. Ich farba odráža náladu, ktorá je na mojej hrudi usadená snáď od rána. Čaká ma vypovedanie na súdnom pojednávaní v prípade Nialla. Toto je skutočnosť, ktorá ma teší asi najviac zo všetkého a je to dôkaz o tom, že všetko  zlé je na niečo dobré. Na jednej strane sa stali hrozné udalosti, ale aspoň sa dokáže Niallova nevina a spravodlivosť bude nastolená, aj keď len čiastočná. Nemôžem povedať, že je úplná, keď zomreli dvaja nevinní ľudia, ktorí si to nezaslúžili. Po pohrebe detektíva Smitha aj doktorky Madison, na ktorých som sa chcela zúčastniť, aj keď mi to Louis a môj brat neodporúčali, som sa necítila práve najlepšie. Myslím, že ešte nejaký čas sa cítiť dobre nebudem, ale vzala som si Dianine – manželky detektíva Smitha, slová k srdcu a budem sa snažiť žiť svoj život ako najlepšie viem.  Napokon mi nič iné ani nezostáva.

S ťažkým povzdychom sa skloním ku šatám a vezmem ich opatrne do rúk. Prejdem ku zrkadlu postavené v rohu mojej izby a rozopnem zips vzadu. Vstúpim do nich a vytiahnem ich na svoje telo. Cez boky ich ťahám opatrne, hoci ich mám stále chránené gázou. Nie je to ešte úplne zahojené. Louis spomínal, že sa popálenina stupňa 2a hojí zhruba desať dní. Vravel, že som mala namále a pokojne to mohlo byť omnoho horšie, ak by ma Harry držal o čosi dlhšie a nespadli by sme do ľadovej rieky Wabash. Mohla som prísť pokojne aj o kožu aspoň tak to tvrdil Zayn a potvrdil to aj Louis. Už ma Harry párkrát popálil, ale v konečnom dôsledku to nikdy nebolo také vážne, aké je to teraz. Jediné, čo som z toho mala, bolo začervenanie kože a typické pálenie. Uzdravil ma hneď, pretože sa kvôli tomu cítil zle a nechcel, aby ma to bolelo.

Ale tentoraz som si to celé musela pretrpieť sama  bez akéhokoľvek zázračného uzdravenia od Harryho, vďaka ktorému som sa nemusela spoliehať na dlhé prirodzené hojenie. Počas uplynulých dní, kedy som mala príšerné bolesti nielen zo spálených bokov, ale aj z môjho opuchnutého hrdla, kedy som nemohla ani len rozprávať, som si uvedomila, aký komfort mi Harryho uzdravovanie poskytovalo. Chýbalo mi to, ale zároveň som na seba bola naštvaná, že na niečo také vôbec myslím. Hanbila som sa zato, že som čo i len nachvíľu pomyslela  nato, že si želám, aby prišiel a uzdravil ma. Chcela som, aby ma zbavil bolesti, avšak nie iba tej fyzickej, ale aj psychickej, pretože či som chcela alebo nie, chýbala mi aj jeho prítomnosť, jeho hlas a starostlivý pohľad, ktorý na mňa zvykol upierať.

Hnevala som sa aj preto, že sa opäť ukázala moja slabosť voči nemu, pretože som na neho bola naštvaná kvôli tomu, čo o mne hovoril a nakoniec to opäť trvalo len veľmi krátko. Stačilo, že ma opäť vytiahol z kaše, následne potom ma ochudobnil o svoju prítomnosť  a mne okamžite začal chýbať. 

Želania neboli vyslyšané a Harry neprišiel. Nehnevám sa na neho zato, pretože je to vlastne nakoniec dobre. Na jednej strane určite nemohol, pretože mal dosť práce so sebou samým. Zayn spomínal, že ho museli izolovať vzhľadom na to, že aby zničil Ayana, dosiahol absolútnu moc, kedy sa stal samotným ohňom. V konečnom dôsledku som nakoniec sama uznala a taktiež som ani nechcela, aby prišiel, pretože nechcem jeho uzdravovaciu schopnosť zneužívať. Žiadnu z jeho schopností, pretože si to nezaslúžim po tom všetkom, čo kvôli mne musel podstupovať.

Nechcela som to aj z toho dôvodu, že rozhovor s ním by znamenal rozlúčku. Zayn aj môj brat naozaj trvajú na tom, aby som sa s ním viac nestretla. Možno k žiadnemu rozhovoru, či rozlúčeniu nedôjde. Nedovolia sa mu so mnou stretnúť a možno to už ani on sám nechce. Možno by to tak bolo ozaj lepšie, pretože naša vzájomná prítomnosť priniesla množstvo problémov, aj keď na druhej strane som sa cítila po jeho boku silnejšia. Mala som pocit, že sa mi v tej chvíli nemôže nič stať.

Zakrútim hlavou nad mojimi myšlienkami, ktoré opäť patria len jemu, čím sa mi potvrdí, že som na tom zle a toto musí skončiť. To, že akýkoľvek vzťah s ním nie je možný, som už pochopila vďaka tomu, čo sa stalo. Je to prostý fakt, ktorý musím prijať a posunúť sa niekam inam. Už to nie je len o tom, že mi Harry city nikdy neopätuje, on doslova ani nemôže. Čo by to bol nakoniec za vzťah, keby sme sa navzájom nemohli dotýkať?