Golem

Chapter 22

Ako sa v jednej sekunde môže pokaziť celý večer? Ako sa v jednej sekunde môže pokaziť radosť a dobrá nálada ľudí, ktorí sa bavia a tešia na Vianoce? Vianoce, ktoré symbolizujú pokoj, radosť a rodinnú pohodu. Sviatky, ktoré sú tým najkrajším sviatkom na svete, sa v jednej sekunde premenia na strach o vlastný život. Ale prečo sa to všetko deje práve teraz a hlavne okolo jedného muža? Ako je možné, že existuje človek, ktorý sa rozhodne niekoho zavraždiť deň pred štedrým dňom? Asi ma nikdy neprestanú udivovať niektoré veci, ktoré sa dejú.

Nepohodlne sa pomrvím na kresle, na ktorom sedím a povzdychnem si. Pootočím hlavu vedľa seba, aby som videla na Harryho. Sedí na koženom kresle vedľa mňa. Čakáme v kancelárii hotelového manažéra, úplne v tichosti. Je to tu obrovské, neuveriteľne čisté. Aj v tejto miestnosti sa nachádza mramorová podlaha, ktorá je však z väčšej časti zakrytá krémovým kobercom. Pracovný mahagónový stôl, pred ktorým sedíme  je snáď väčší než ten, ktorý ma Harry vo svojej pracovni. V miestnosti sa nachádza taktiež krémový zamatový gauč, pred ktorým je konferenčný stolík. Nad hlavami sa nám týči krištáľový luster podobný ako je aj na recepcii. Keď sme vchádzali všimla som si, že na stene je aj televízor. Za pracovným stolom sú v poličkách uložené kancelárske zložky. Miestnosť som si prezrela už niekoľkokrát, pretože tu čakáme už večnosť. Okná po pravej strane poskytujú pekný výhľad na záhradu hotela.

Nie som si istá, ako presne sa to zomlelo, no viem, že to bolo príšerne rýchle a bola som plná adrenalínu. Taktiež som na seba bola pyšná, že som konečne zachránila Harryho, pretože doteraz to bolo naopak. Dokonca som z neho mala pocit, že bol prekvapený z toho, že sa mi to podarilo. Neviem, či si to mám brať osobne. Dokonca sa ma pýtal, či som v poriadku. Asi si myslel, že som to schytala a pri mojom šťastí by som sa ani nečudovala.

„Ako dlho môže trvať prehľadávanie miesta činu?" opýtam sa a venujem Harrymu pohľad. Keď sa nad tým tak zamýšľam bude potrebné vykonať nejaké opatrenia, keďže sa ho niekto pokúsil zabiť. Nebude môcť už nikam chodiť bez ochranky.

„Evidentne dlho," odvetí krátko a pozrie sa na svoje hodinky, ktoré má na ľavej ruke.  Sako si vyzliekol a má ho uložené na chrbte stoličky, na ktorej sedí. 

Po tom, čo sa stala tá udalosť, sa okamžite privolala polícia a s ňou aj ostatné príslušné zložky ako napríklad záchranka. Ďalší výstrel sa však neozval, no nikto sa ani nepohol kým neprišla polícia a nezaistila miesto činu. Všetci boli okamžite presunutí na recepciu a poslaní domov, keďže nikto nič nevidel. Nikto nemal ani len poňatia o tom, čo sa stalo. Ak by som nevyšla na ten balkón, toho snajpera by nikto neodhalil a Harry by bol mŕtvy.

Alebo nie?

Počujeme otvorenie dverí, no ani jeden z nás sa neotáča. Konečne sa toto čakanie skončilo, pretože sedieť tu s Harrym potichu bolo ako za trest. Rada by som vedela, čo sa mu premáva v hlave. Divím sa dokonca, že tu nie je Zayn. Som rada, že rešpektuje aspoň políciu a odišiel, pretože toto sa ho netýka. Okrem iného myslím, že dnes sa mi šichta len tak neskončí, po tom čo nás vypočujú.

„Dobrý večer, prepáčte za to čakanie," prehovorí mužský hlas. Svoj zrak presuniem na muža, ktorý sa mi dostane do zorného poľa. Ide o detektíva Jamesa Logana, ktorý vyšetroval aj poškodené reťaze na Harryho stavbe. Nie je však sám, pretože spolu s ním prišiel aj Harryho otec, čo je logické, keďže hotel patrí jemu. Útok bol zameraný na jeho syna. Pán  Styles  nechá detektíva Logana, aby sa posadil na čiernu koženú stoličku za pracovným stolom. Harryho otec si prisadne na stoličku vedľa Harryho a zapozerá sa na detektíva Logana. Keď sa tak dívam na detektíva Jamesa Logana, mám pocit, že je vcelku dosť znepokojený.