Golem

Chapter 43

M I L L I E

Svoje auto zaparkujem na parkovisku pred penthouseom, v ktorom bývam. Motor vypnem. Opriem sa o sedadlo a chvíľu sa len tak pozerám pred seba. Dnešný deň bol dosť náročný, nie iba kvôli tomu, že som bola unavená kvôli Harrymu, ktorý kempoval pred našimi dverami do pol jednej rána, ale aj kvôli tomu, že som mala strach o Xeniu. Volala som jej veľakrát počas dňa, no ona mi nedvíhala. Som pripravená ju zvoziť, len čo sa mi dostane do rúk. Takto naša dohoda neznela. Má mi dvíhať telefóny, navyše si nemyslím, že si zaslúžim túto ignoráciu, pretože ja nie som tá, ktorá ju zradila. Včera sa stalo niečo veľmi divné a nepáči sa mi, že som z toho bola vynechaná. So Xeniou sme si vždy všetko hovorili, ale včera sa predo mnou rozhodla niečo utajiť a dnešným dňom to pokračovalo. Odišla na políciu a ani mi nepovedala, prečo vlastne. Neozvala sa mi celý deň. Iba dúfam, že je už doma, pretože inak za seba neručím. Vypnem rádio, v ktorom hučí popová pesnička. Vezmem si kabelku zo sedadla spolujazdca a s nervami vystupujem z auta. Dvere zabuchnem a auto zamknem. S povzdychom a som istá, že s vražedným výrazom, sa dám do kroku. Zastanem až po chvíli, pretože si všimnem na parkovisku Xeniine auto.

„No výborne, takže si doma. Neželaj si ma," zavrčím naštvane a ako nazúrený býk si to namierim priamo dovnútra. Nechápem, ako sa mi mohla neozvať ešte k tomu po tom, čo sa jej stalo. Prisahala mi, že ma už nikdy nevystraší tým, že mi nedvihne telefón. Charlie je ešte k tomu niekde vonku a kto vie, čo sa mu premáva v hlave. Môže mu kedykoľvek prepnúť a prísť si pre ňu.

Nervózne odomykám dvere môjho apartmánu, no keď ich otvorím, naskytne sa mi pohľad na tmavú miestnosť. Zamračím sa a musím zažať svetlo, aby som videla, že apartmán je skutočne prázdny. Zarazím sa a chvíľu iba bez slova stojím pri dverách. Som zmätená, pretože Xeniine auto je predsa vonku.

„Xenia?" zavolám na ňu. Odpoveďou mi je však ticho. Zatvorím za sebou dvere a dám sa do kroku smerom k jej izbe. Otvorím ju, no zistím, že tu naozaj nie je. Prehľadám celý apartmán, no nie je tu živej duše. Znervózniem, pretože toto sa naposledy stalo, keď ju uniesol Charlie a mučil ju. Vytiahnem telefón a snažím sa jej dovolať. Samozrejme mi nedvíha. Jej telefón nie je vypnutý, no nik ho nedvíha, čo je pravdepodobne ešte horšie, než keby ho mala vypnutý. Volám aj Harrymu, no je na tom rovnako. Zvoní to, no nik mi nedvíha. Sú azda spolu? Veľmi jej chcel niečo vysvetliť, no ona ho nechcela počúvať. No nie je to záruka, že je práve s ním. Chcem vôbec, aby s ním bola? Hoci je asi jasné, že je určite lepšou spoločnosťou než Charlie. Hryziem si do pery, pretože som nútená ku kroku tak úbohému a zúfalému, že tomu snáď ani neverím. Tým, že neviem, čo je so Xeniou, ktorá mi nedvíha telefón, práve to ma k tomu kroku núti.

Musím zavolať Zaynovi.

Ten je večne nalepený na Harrym, takže by mohol niečo vedieť, pokiaľ sú tí dvaja spolu. Nechcem sa s tým blbcom rozprávať, ale nemám na výber. Vytočím preto jeho číslo a telefón si priložím k uchu. Zazvoní to však len trikrát a následne sa hovor zruší. Šokovane pootvorím pery a pozriem sa na displej, aby som si to overila, či to naozaj urobil. Áno, urobil. Prebodnem pohľadom jeho meno na displeji. Práve teraz sa cítim ako spoločenský vyvrheľ. Keďže mi traja ľudia nedvíhajú telefón a ten tretí ma dokonca zruší, mám vážny dôvod si to myslieť. Premýšľam, čo by som mohla urobiť, no v tej chvíli mi pípne správa.

Zayn: Mám schôdzku vo svojej reštaurácii -_- čo chceš?

Pozdvihnem nad ním obočie, pretože ma udivuje ako nepríjemný dokáže ten človek byť. Vôbec nechápem, čo sa stalo s tým Zaynom, ktorého som poznala predtým. Mám pocit akoby sa doslova z minúty na minútu prepol. To ako neznáša Xeniu, prenáša už aj na mňa. Vôbec nechápem, prečo je medzi nimi až taká nenávisť.