Golem

Chapter 63

Presunieme sa na naše oddelenie, kde pokračujeme vo svojej práci až do rána, kým nezačnú prichádzať zamestnanci. Preklínam samá seba, že si do práce nenosím žiaden makeup, takže si tú modrinu na lícnej kosti pod okom nemám ako zakryť. V kabelke nájdem len jeden púder, ktorý je totálne na nič a popritom ako si ho na toaletách nanášam na zranené miesto, premýšľam, prečo ho vôbec mám. Nato, že som nespala celú noc, nevyzerám vôbec unavene, práve naopak. Dokonca sa ani vnútorne necítim vyčerpane. Namiesto toho som v stále v strehu a pociťujem akýsi druh adrenalínu. Ak by sa hoc aj teraz predo mnou zjavil ten maniak, úplne bez problémov by som ho zložila na zem. Prečešem si svoje vlasy, ktoré som včera vyžehlila, no teraz sa mi už začínajú pomaly vlniť. Do úst si hodím žuvačku a v odraze zrkadla, sa znova zadívam na tú prekliatu modrinu, ktorú je vidieť aj cez ten púder. Vytočí ma to natoľko, že tú vec ihneď vyhodím do koša pri umývadlách. Z kabelky vytiahnem pilotky a nasadím si ich na oči. Kabelku si nechám skĺznuť k lakti a vyjdem von z toaliet. Chodby sa už hemžia zamestnancami. Lepšie si okuliare usadím na očiach a porozhliadam sa po veľkej hale. Plánovala som, že odtiaľto odídem, pretože moja nočná už dávno skončila, ale Grey ma prinútil ostať.

Grey Parker:

Pán Styles je už vo svojej kancelárii. Príď za nami hore!

Preletím si jeho správu očami a dám sa teda do kroku ku výťahu, na ktorý čakajú aj ostatní zamestnanci. Vlasy si prehodím dopredu, aby som aspoň trochu zakryla to začervenané miesto na krku. Hlavu mám aj celý čas sklonenú a vo výťahu sa postavím úplne dozadu k zrkadlovej stene. Na piatom poschodí kývnem na pozdrav Viole a Emme, ktoré mi síce odzdravia, no zarazene na mňa zízajú. Určite preto, lebo mám vo vnútri budovy slnečné okuliare.

Prechádzam po chodbe ďalej až k Harryho kancelárii. Začnem byť trochu nervózna, pretože nechcem, aby vznikol nejaký škandál kvôli tomu, čo sa stalo v noci. Počas našej nočnej služby som sa Greya ešte snažila presviedčať, aby sme to Harrymu nepovedali, ale nechcel o tom ani len počuť. Grey je až príliš pedantný, pretože si zakladá na absolútnom poriadku a dodržiava aj ten najmenší detail. Túto vlastnosť na ľuďoch príliš nemusím, ale je zbytočné sa nad tým rozčuľovať, pretože sa práve táto povahová črta nedá zmeniť.

„Povedzte mi, načo vás tu mám, keď sa sem bez problémov dostane nejaký pochybný človek?" počujem ako prvé, keď vojdem do Harryho kancelárie bez zaklopania. Všetky pohľady sa presunú na mňa vrátane toho, kto je strojcom môjho nešťastia. Naše posledné stretnutie nedopadlo práve najlepšie. Nechcem, aby podobne dopadlo aj to dnešné. Uvedomím si, že každé naše stretnutie dopadá čím ďalej tým horšie a preto musí toto stretávanie skončiť. Vôbec nechápem, čo mu sadlo na nos, že ma už nechce prepustiť.

Harry si ma celú premeriava, keď prechádzam ku štyrom ochrankárom, ktorí na mňa takisto zízajú. Zatiaľ čo ostatní po chvíli odvrátia zrak, Grey mi zíza na krk a potom na okuliare, ktoré ma chránili, pred zrakom ostatných ľudí.

„Už vie všetko?" opýtam sa Greya a potom presuniem pohľad na Harryho, ktorý je aj dnes v jednom zo svojich drahých oblekov. Tmavomodré sako má položené na svojej veľkej koženej sedačke, takže môžem vidieť na jeho žiarivo bielu košeľu s vyhrnutými rukávmi. Na ľavej ruke má strieborné draho vyzerajúce hodinky s čiernym ciferníkom a na prste pravej ruky má svoj smaragdový prsteň, ktorý mu nikdy nechýba.

„Prečo máš slnečné okuliare, Xenia?" opýta sa ma Harry a podíde ku mne bližšie.

„Nechcela som, aby na mňa všetci zízali," odpoviem mu s povzdychom a okuliare si dám dole. Pohliadnem na svojho šéfa, ktorému sa v očiach okamžite zráči zlosť. Pevne zovrie svoje čerešňové srdcovité pery do tenkej línie. Pozorujem ako sa jeho ostro rezaná sánka napne a podíde ku mne. Uchopí mi pevne bradu a zakloní mi hlavu, pričom ju trochu vytočí do strany, aby lepšie videl na moju modrinu.