Golem

Chapter 51

Opieram sa o automat so sladkými a slanými dobrotami, pričom sa dívam do svojho telefónu. Snažím sa hľadať nejaké správy o tej vražde, ktorá sa udiala na Rooseveltovej ulici pred dvoma dňami. Príšerne ma tá udalosť vyviedla z miery. Obvykle sa nezaujímam o vraždy, ktoré rieši môj brat. Táto vo mne však zanechala zvláštny pocit, ktorý sa mi nepáči. Mala som trochu obavu z toho ísť ďalšiu noc spať a trochu som oľutovala, že žijem sama. Dokonca som oľutovala, že pri sebe nemám žiadneho chlapa, o ktorého by som sa mohla oprieť. Iba tak som ležala v posteli a doslova mi napadla táto bizarnosť. Nachvíľu mi zišlo na um, že som sa zbláznila, ale beriem to za následok citov, ktoré prechovávam k tomu necitlivému idiotovi. Musím ho tak volať, aby som sa cítila aspoň trochu lepšie. Pravda je totiž taká, že pri sebe nechcem len tak hocakého chlapa, ja chcem pri sebe len jeho, a to aj napriek tomu všetkému. Nechcem si priznať, že niečo z toho, čo si na mňa on a Zayn vymysleli, mohlo mať nejaký účinok. Síce mi to ubližovalo, ale aspoň som mala jasné myslenie a nerobila si plané nádeje, že by medzi mnou a Harrym mohlo niečo prebehnúť. Práve to ako ma neustále zachraňoval, dobrý pocit, ktorý som z neho mala, keď bol nablízku a vedela som, že mi nič nehrozí, práve to prehĺbilo moje city voči nemu. Nechcem si priznať, že nenávisť by bola možno istým liekom pre mňa a neopätovaným Harryho citom.

„Sprostý krám," preberie ma Millie z myšlienok, keď namosúrene udrie rukou do automatu. Som nútená od neho odskočiť a takisto by som asi mala odskočiť aj od naštvanej Millie, pretože tá vyzerá, že vstala dnes zlou nohou. Nie som evidentne jediná, pretože Jamie, ktorý tu je s nami, takisto trochu odskočí. Predsa len Millie je jeho šéfka a hoci má Millie s niektorými svojimi podriadenými priateľský vzťah, napriek tomu pred ňou musia mať určitý druh rešpektu. Keď je Millie naštvaná, tak je lepšie jej ísť z cesty a nečakať, že daného človeka obíde.

„Čo ti tá vec urobila?" opýta sa jej Jamie.

„Zase sa to zaseklo. Ja chcem tie čipsy," zavrčí naštvane Millie a znovu udrie do automatu.

„A určite ich chceš?" uisťuje sa Jamie a premeria si ju. Moje pery sa šokovane pootvoria a Millie na neho pre zmenu škaredo zazrie. Jamie okamžite dvihne ruky do obranného gesta.

„Čo je? Veď vy baby si bežne neustále kontrolujete kalórie a snažíte sa jesť šaláty a proteinové tyčinky," pripomenie. Musím nad ním pretočiť očami, pretože Jamie sa chová ako typický chlap a niekedy je až príliš úprimný. Všetkého veľa škodí a u Jamieho je to prehnaná úprimnosť.

„Myslím, že si ma mýliš so Xeniou, to ona si udržuje telo športovkyne, ja som prirodzene štíhla a mám rýchly metabolizmus. Teraz ti ako tvoja šéfka prikazujem, aby si tie čipsy dostal von, inak nechci vedieť, čo s tebou urobím," vyhráža sa mu a ukáže ukazovákom na automat.

„V poriadku, nemusíte sa mi vyhrážať, Vaše Veličenstvo. Sám som sa chcel ponúknuť," reaguje na svoju obranu Jamie a podíde ku automatu, ktorý pevne uchopí oboma rukami za jeho hrany. Zatrasie ním a čipsy sa nakoniec pohnú a uvoľnia sa zo špirály.

„Prečo sú na mňa všetci chlapi takí protivní?" opýta sa ma tichšie Millie, keď ku mne podíde bližšie.

„Pretože si ty protivná k nim. Chováš sa k ním ako ku škodcom," pripomeniem jej. Pritom ja by som mala byť tá, ktorá by sa k mužom takto mala chovať. Zrejme som však nevedomky svoje zlé skúsenosti s mužmi preniesla na Millie.

„Máš pravdu, ale ja som príšerne naštvaná na Harryho, kvôli tomu ako sa k tebe chová a čo urobil na tej jeho oslave. Na Malika takisto. Nemôžem uveriť, že to vážne urobil vedome, aby si ho začala nenávidieť," objíme ma okolo pliec. Povzdychnem si, pretože ešte teraz mi je z toho nášho rozhovoru s Harrym zle. Tie naše raňajky dopadli strašne. Po tom, čo z neho vypadla tá príšerná veta, sme sa ďalej príliš nebavili. Odviezol ma však domov a ja som mu bola nútená povedať, kde bývam. Síce sa odvtedy relatívne normálne rozprávame, no opäť niečo nepríjemné visí vo vzduchu. Je mi z toho úprimne dosť ťažko a každým dňom to na mňa dolieha viac a viac. Cítim ťarchu na hrudi, ktorá mi bráni poriadne a slobodne sa nadýchnuť. Keď Harryho náhodou vidím, je to akoby mi niekto odtrhával šľahy zo srdca. Pekne jednu po druhej a veľmi pomaly. Uvedomujem si, že takto to nebude môcť ísť donekonečna. Na začiatku som sa to snažila nevnímať a kvôli jeho lžiam a tajomstvu, ktoré som sa snažila odhaliť, sa mi to aj darilo a skoro vôbec som na to nemyslela. Teraz však s odstupom času je to pre môj mozog téma číslo jeden. V krátkosti - jeho prítomnosť bolí a ja neznášam to, že to zo mňa robí slabého jedinca, ktorým som nikdy predtým nebola.