Golem

Chapter 58

S ťažkým povzdychom pristúpim ku svojmu autu, ktoré odomknem. Skôr než nastúpim, presuniem pohľad na Nialla, ktorý práve prechádza po parkovisku. Zaregistruje môj pohľad, pretože na mne okamžite spočinie svojimi modrými očami. Z jeho dnešnej výpovedi som trochu zmätená a taktiež som mala pocit, že nehovoril úplnú pravdu vo všetkom a možno niečo aj zamlčal, no ani raz nezasvietila moja červená kontrolka v hlave, ktorá by ma presvedčila, že práve on je ten vrah. Svojmu inštinktu, ktorý ma ešte nikdy nesklamal, verím vždy na sto percent, no pri ňom buď nefunguje alebo nie je vrahom. Možno sa Ayan mýli a nie je to vždy ten prvý na koho natrafia. Možno je práve Niall tá výnimka, no istá si byť nemôžem na sto percent.

To, že na neho premýšľavo zízam, ho zrejme prinúti zmeniť smer svojej cesty. Preberie ma až to, keď si uvedomím, že kráča priamo ku mne. Ruky má vo vreckách a prežúva žuvačku, ktorú predtým nemal.

„Niečo chcete?" opýta sa ma, keď sa ocitne predo mnou. Jeho vysoká postava sa nado mnou týči a ja si ho snažím predstaviť ako príšeru z mojich snov. Ako mám zistiť, či je skutočný človek alebo nie? Kiežby existoval senzor, ktorý by odhalil zlé nadprirodzené bytosti. Fungoval by aj na Harryho? Hm, možno áno po tom, ako sa ku mne chrapúnsky zachoval.

„Nie," odvetím mu.

„Tak prečo na mňa čumíte? Urobte si fotku, vydrží vám to dlhšie. Pokojne vám zapózujem. Alebo si zájdite do policajného archívu, tam je mojich fotiek plno," kývne hlavou smerom k budove.

„Byť vami, tak týmto sa fakt nechválim," fľochnem po ňom škaredým pohľadom. Niall si pobavene odfrkne a nachvíľu stočí pohľad ku budove polície. „A nemali by ste sa takto chovať ani ku prokurátorom, ktorí vás vypočúvajú. Mohlo by sa vám to vypomstiť. Mal by ste premýšľať trochu viac do budúcnosti."

„Prosím vás," ironicky sa zasmeje a nachvíľu zakloní hlavu. Je vidieť že je plný hnevu a smiechom to len maskuje. Myslím, že v skutočnosti je oveľa nervóznejší než dáva najavo a než bol pred výsluchom. Asi si počas neho naozaj uvedomil, ako to celé vyzerá.

„Oni sa už rozhodli, že som vinný. Teraz budú hľadať dôkazy ukazujúce na mňa, rozumiete? Na takých ako ja, sa veľmi ľahko hľadajú dôkazy a hádžu vraždy. Navyše policajti a prokurátori radi používajú predstavivosť," vysvetlí a rukou si zájde do vlasov. Viem ako to funguje. Ak sa polícii niekto zapáči ako možný podozrivý, tak si pokojne nájdu súvislosti kdekoľvek.

S povzdychom svoje auto znovu zamknem a kľúče si vložím do kabelky. Niall sa na mňa nechápavo díva.

„Poďte. Tu oproti je kaviareň, pozhovárame sa," nepozývam ho, oznamujem mu to.

„My dvaja? Ste si istá?" zdá sa, že ho to pobaví.

„Chcela som sa s vami porozprávať, ale bola som vyrušená prokurátorom Ayanom," vysvetlím mu a bez ďalších okolkov, ho obídem a dám sa do kroku krížom cez parkovisko.

„Na to, že mám byť údajný sériový vrah, mi nejako dôverujete, keď idete predo mnou," prenesie, keď ma dobehne.

„Ovládam taekwondo. Zbila by som vás a ešte by som si stihla pri tom aj nalakovať nechty," oboznámim ho bez toho, aby som na neho čo i len pozrela. Cítim jeho pohľad celý čas, čo kráčame cez prechod ku kaviarni, ktorá je na druhej strane. Nebojím sa, že by mi niečo spravil. Sme na verejnosti a v okolí je mnoho ľudí. V kaviarni sa ich takisto len tak hemží.

„Teraz vy čumíte na mňa," prehovorím, keď sa posadíme s kávou za okrúhly stôl.

„Iba premýšľam, čo ste zač. Policajtka ani prokurátorka nie ste, lebo nevidím, že by ste mali odznak," vyhodnocuje a premeriava si ma. Pousmejem sa a napijem sa zo svojej kávy. Normálne večer kávu nepijem, pretože by som nevedela zaspať, ale vzhľadom na moje skutočné nočné mory, je to dobrý nápad. Nepáči sa mi síce, že začínam mať obavy zo spánku, no už teraz mi je jasné, že tomu všetkému budem musieť prísť čo najskôr na kĺb.