Golem

Chapter 24

Ak by mi niekto pred rokom povedal, že do roka a do dňa budem za stolom sedieť spolu s Harrym Stylesom, asi ťažko by som mu uverila. Je to hlavne z toho dôvodu, že je hlavným podozrivým z mojej záchrany. Stále však existuje to jedno percento, ktoré môže ukazovať opak. Ja som však optimistka a verím v to, že na svete nemôže pobehovať toľko ľudí s takouto tvárou. A rozhodne nie v Chicagu. Avšak otázkou je, či je to dobré pre neho. Ak je to skutočne on a dokáže mi takto klamať do očí, tak pre jeho dobro by radšej nemal byť ten koho hľadám. Inak nech si ma neželá až prídem na to, že je to on a klamal mi. Zo všetkého na svete najviac nenávidím klamstvá a podvádzanie.

Kiežby som mala nadprirodzené schopnosti a dokázala by som čítať myšlienky ľuďom, na ktorých sa dívam. Presne tak, ako sa teraz dívam na hnedovlasého muža s rozstrapateným účesom. Harry má trochu zvláštne vlasy, pretože ich má pri korienkoch rovné a stáčajú sa až ku koncu do prstencov. Musí byť ťažké vyčarovať niečo z takéhoto účesu. Avšak jeho vlasy sú niečo ako poznávací znak jeho osoby. Jeho obrys som videla v noci pri svojej posteli, no celé to bolo také zvláštne. Mala som pocit, že to nebol sen, ale zároveň to, čo robil bolo také absurdné, že to vyzeralo ako sen. V noci som bola zmätená a myslela som, že ráno na to určite prídem. Keď som sa však ráno prebudila a spomenula si na to, zistila som, že som ešte zmätenejšia než v noci. Okrem toho sa mi to zdalo ešte viac absurdné.

A teraz? Popritom ako jem praženicu a dívam sa na chlapa, ktorý je pre mňa tak veľkou neznámou, necítim nič iné než zmätenosť. Stalo sa to skutočne? Alebo ma iba znovu mátajú sny o ňom? Občas mám pocit, že z neho šaliem, pretože ma zakaždým prekvapí. Už toľkokrát sa mi vkradol do snov, že by ma to neprekvapilo, ak by bol aj včerajšok len nejakou ilúziou.  Vtedy som ho však ešte nepoznala, tak ako ho poznám teraz a viem, že zvykne robiť veci, ktorým nerozumiem. Nechápem však, ako som mohla dovoliť, aby sa ma vôbec dotkol. Nechápem, ako som sa mohla nechať a mohla sa cítiť ešte k tomu príjemne. Ešte teraz sa mi zdá akoby som cítila jeho ruky na svojich bokoch. Mám pocit, akoby mi horeli  a pulzovali zároveň. Vôbec sa mi tento pocit nepáči.

Zhlboka sa nadýchnem a vložím si do úst  lyžicu s praženicou. Odhryznem si aj z pečiva, no z Brita ani nachvíľu nespúšťam zrak. Sedí priamo oproti mne a takisto raňajkuje praženicu. Nevšíma si ma však, pretože hľadí iba do taniera. Zatiaľ čo moja kamarátka a spolubývajúca, ktorá sedí za vrchom jedálenského stola, pozoruje nás oboch. Cítim jej pohľad. Celé tieto raňajky prebiehajú v nepríjemnom tichu a ja si už niekoľko minút hryziem do jazyka, aby som nepovedala niečo nevhodné. Umieram túžbou spýtať sa ho, či náhodou nebol v mojej izbe. Oplatí sa vôbec opýtať sa ho to? Ak by tam bol, priznal by sa? Doteraz zakaždým všetko len popieral. Je totiž dosť možné, že Harry je iba klamár klamársky. Nič iné sa nedalo čakať, keď sa učí od toho najlepšieho a to od Zayna. Nepochybujem o tom, že ten chlap toho nevie o nič menej, než Harry. Prečo by inak boli, ako siamské dvojčatá? Divím sa, že tu Zayn nie je s nami a neraňajkuje s nami túto úžasnú praženicu, ktorú som urobila.

„Spalo sa vám dobre, pán Styles?" opýta sa zrazu Millie. Asi už aj jej je nepríjemné toto ticho. Je to presne to ticho, ktoré je horšie ako mučenie. Všetci traja vieme, že niečo visí vo vzduchu, niečo nepovedané. Je to ticho, ktoré hovorí, že som Stylesa v podstate znovu uniesla, pretože som mu nasadila putá a privliekla ho sem proti jeho vôli. Teda aspoň Millie si to tak myslí. Skutočnosť je taká, že chlap, ktorý porazí ženskú, sa ňou nenechá len tak odvliecť. Neviem, či by tento argument obstál na súde, ale čert to ber. Ak by chcel, mohol utiecť. Neväznila som ho.

„Iste, nesťažujem sa," odvetí jej.

„No to skutočne nemáš načo. Dostal si vlastnú posteľ, mohol si sa osprchovať a ešte si dostal aj najesť. Dokonca sa ti perie oblečenie zo včerajšieho večierku," pripomeniem mu. Vedela som, že dlho nevydržím držať jazyk za zubami.