Golem

Chapter 61

Romeo mi na to nič nepovie a opäť sa začne venovať svojmu jedlu. Harrymu uštedrím len chvíľkový pohľad, vďaka ktorému zistím, že sa sem ozaj upriamene díva. A nie je to príliš pekný pohľad. Narovná sa, keď si uvedomí, že na neho zízam a opäť vyzerá, že mi chce niečo povedať. Nech je to, čo chce, nemám o to záujem. Ja s ním už nemám najmenší záujem hovoriť. Pohľad na Harryho mi zarazí Niall, ktorý okolo neho prejde a odnesie jedlo ďalším hosťom a hneď potom odchádza.

„Odskočím si," oznámim Romeovi a utriem si ústa obrúskom. Postavím sa zo stoličky a rýchlim krokom sa náhlim za Niallom. Prechádzam zároveň okolo Harryho stola, ktorému nevenujem jediný pohľad, no zato cítim, že on zo mňa nespúšťa pohľad. Aj potom, čo ho miniem, cítim jeho zrak na svojom chrbte.

Niall je takmer pri dverách do kuchyne, keď ho konečne chytím za ruku. Prekvapene trhne svojim telom a prudko sa na mňa otočí.

„Kde sú toalety?" opýtam sa ho.

„Vzadu v chodbe," odvetí a ukáže tým smerom.

„Dobre, tak poďte so mnou!" prikážem a potiahnem ho za ruku. Niall zalapá šokovane po dychu, no neprotestuje a ide so mnou. Kráčame reštauráciou až do chodby, ktorú mi ukázal. Na ľavej strane sú toalety pre pánov a napravo pre dámy. Samozrejme namierim k ženským toaletám, ktorých dvere z tmavého dreva temer rozrazím. Vojdeme dovnútra a dvere za nami hneď zatvorím. Zhlboka sa nadýchnem, keď Niallovu ruku púšťam a otočím sa na neho.

„Čo je?" Ír rozhodí rukami a vidím, že je trochu zarazený. „Chcete si to tu rozdať, či čo?" na tvári sa mu objaví pobavený úsmev. Mám chuť pretočiť očami, ale neurobím to. Už ma neprekvapuje, že jediné na čo chlapi myslia je sex. Prejdem k nemu bližšie a opäť ho chytím za ruku. Iba pre istotu ho opriem o jednu z dvier kabínky.

„No dobre, dobre. Upokojme sa..." prehovorí a obe ruky dá pred seba. „Nevadí mi to robiť na hajzloch, ale vám nevadí, že len pár metrov od nás sedí váš priateľ?" opýta sa ma. On si naozaj myslí, že sa tu s ním chcem vyspať? „Nevedel som, že ste taká nemravná," vystrúha lišiacky úsmev a ukáže svoje biele zuby. Jeho ruka sa ocitne na mojom boku.

„Nechcem sa s vami vyspať. Len sa chcem na niečo pozrieť," uvediem veci na pravú mieru a natiahnem ruky k jeho gombíkom na košeli.

„Vyzerá to trochu inak," poznamená a chytí mi ruky. „A mimochodom, ja svoje telo neukazujem len tak niekomu a už vôbec nie niekomu, kto si to so mnou kurva že nechce rozdať," povie rázne. Nervózne jeho ruky odbijem a rýchlo mu tie gombíky začnem rozopínať, aby som sa konečne pozrela na jeho hrudník. Umieram od zvedavosti, či tam ten znak má alebo nie. Košeľu roztiahnem, len čo rozopnem posledný gombík a očami okamžite prejdem po jeho hrudníku. Nevidím však nič. Jeho pokožku neznačí žiaden na pohľad vypálený znak a už vôbec nie ten, ktorý som ja videla vo svojom sne.

„Vy nie ste ten vrah," pošepkám, no košeľu nepúšťam. Svoj zrak presuniem do jeho modrých očí plných zmätenia. Zamračí sa mňa.

„To už by stačilo. Pokiaľ sa so mnou nechcete vyspať, tak ma určite nebudete vyzliekať," zavrčí a odbije moje ruky.

„Netárajte sprostosti," vyprsknem po ňom naštvane. Chcela som len niečo zistiť a to som už zistila. Takže je na čase odísť. Odstúpim od neho, pričom nad ním krútim hlavou.

„Ste síce vagabund, ale vrah nie ste. Nie s týmto správaním," pretočím očami, pretože je skutočne len slepá ulička. Dám sa do kroku, aby som odtiaľ odišla, pretože je mi zároveň aj trápne, že som ho tu šla vyzliekať.

„Nie tak rýchlo," chytí ma za ruku a vzápätí sa ocitám nalepená na kabínkových dverách.

„Nikam nepôjdete, kým mi nevysvetlíte o čo ste sa tu pokúšali. Myslíte si snáď, že vám to len tak prejde? Mám začať vyzliekať ja vás a potom bez vysvetlenia odísť, hm?" zvýši trochu hlas. Nadskočím, keď sa jeho ruka ocitá na mojom stehne, ktorú postupne začne posúvať smerom nahor pod moje šaty. Jeho ruka hreje a moje stehno stlačí. Tvárou sa ku mne viac priblíži a jeho dych narazí do mojej tváre.