Golem

Chapter 16

Tašky z nákupov položím na stoličku a posadím sa za stôl. To isté urobí aj moja tmavovlasá kamarátka Millie. Má toho trochu viac než ja, keďže kupuje darčeky celej svojej rodine. Rodičom, sesterniciam a bratrancom, mne a nesmiem zabudnúť ani na niektorých jej kolegov, plus človeka, ktorého si vytiahla zo Santovej čiapočky. Môj výber je trochu užší, keďže kupujem darček iba Millie, svojmu bratovi a Harrymu, ktorého som si vytiahla z čiapočky. Aj keď možno by som niečo malé mohla kúpiť aj Romeovi a Jayovi. Som neuveriteľne rada, že som si nevytiahla Mavericka, ktorý sa na mňa díva cez prsty. To, čo sa stalo predvčerom na stavbe vie samozrejme celá firma. Je mi to trochu nepríjemné, pretože keď som bola včera v práci, tak sa na mňa díval snáď úplne každý okolo koho som prešla. Moji kolegovia boli samozrejme radi, že sa mi nič nestalo okrem Mavericka, ktorý mi síce vravel, že je rád že som v poriadku, no neprišlo mi to úplne úprimné. Skôr si myslím, že mu to bolo tak povediac jedno. Samozrejme nepotrebujem od neho, aby sa o mňa bál, pretože mi je ukradnutý. My dvaja sme si jednoducho nesadli a je to z väčšej časti jeho chyba. Zdá sa, že je to chlap, ktorý si o ženách myslí svoje a skôr ich radí do kuchyne než do normálnej práce. Aspoň tak na mňa pôsobí. Okrem iného so mnou Harry včera ani neprehovoril a myslím, že sa hnevá zato, čo som mu vravela o Zaynovi. Chápem ho. Tiež by som sa hnevala ak by mi niekto povedal krutú pravdu do očí. S Harrym je to neuveriteľne čudné, pretože si pripadám, ako na horskej dráhe. V jednej chvíli sme v pohode, kedy sme schopní vydržať spolu v jednej miestnosti, dýchať spolu ten istý vzduch a dokonca spolu vieme normálne komunikovať ako sa to udialo u mňa. Lenže potom jeden z nás povie niečo, čo toho druhého naštve a v tej chvíli prudko klesne akýkoľvek záujem o dobré vzťahy. Navyše som mala pocit, že sa mi dokonca vyhýbal a myslím, že to bolo kvôli tomu, čo sa stalo, keď odišiel.

„Bolia ma nohy," posťažuje sa Millie a oprie sa o stoličku. Oddychuje. Keď som jej povedala, že ma skoro zabili Harryho kvádre, skoro vyletela z kože. Chcela dokonca, aby som skončila. Je mi jasné, že ak sa toto dozvie Fynn, tak tú výpoveď by dal za mňa, ale ja sa mu to určite nechystám povedať a Millie som presvedčila, aby mlčala. Určite sa toto nestáva bežne na stavbách a bol to iba ojedinelý prípad, ktorým sa momentálne zoberá polícia. Millie som sa však nezdôverila s tým, ako som sa naozaj dostala hrobárovi z lopaty. Dokonca som jej nepovedala ani o tom divnom uzdravení mojej ruky. Dívala som sa na to celý večer a nechápala som, ako to zmizlo. Nemôžem si to už predsa vymýšľať, keď to zranenie videl sám doktor, ktorý mi ho ošetroval. Videl to aj Jayden. Nie som blázon. To zranenie tam jednoznačne bolo a po tom, čo sa Harry dotkol mojej ruky, bolo preč. Pamätám si na čudné pálenie, ktoré som cítila na tom poranenom mieste. Millie som to nepovedala, z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že si myslím že by mi ani neuverila, pretože nemám žiaden dôkaz. Druhý dôvod je ten, že evidentne Harry skutočne niečím je a pred všetkými to tají. Ja viem, že na ňom niečo nesedí a preto som zahájila pátranie v utajení, kedy konečne prestávam vešať ľuďom na nos, že má Harry nejaké super schopnosti. Okrem toho by som možno mala rešpektovať jeho tajomstvo pred ostatnými. Ak by som bola na jeho mieste, tiež by som nechcela, aby to o mne niekto vedel. Navyše ma dvakrát zachránil, to znamená, že nie je zlý. Koná dobro a preto bude lepšie, ak to prestanem všade roztrubovať, keďže nerobí nič ilegálne. Avšak ja to o ňom musím zistiť a musím ho nejako doviesť k tomu, aby sa prezradil aspoň predo mnou. Cítim to tak, že to mám právo vedieť.

„Čo to bude?" opýta sa nás čašníčka, keď príde k nášmu stolu. Sme akurát v nákupnom centre, pretože sme tu spolu nakupovali darčeky na Vianoce, ktoré sú už budúci týždeň.

„Pre mňa ovocný čaj," ozvem sa ako prvá, pretože Millie si vyberá z nápojového lístka. Čašníčka prikývne a pozrie sa na Millie, ktorá má mierne našpúlené svoje namaľované pery.