Golem

Chapter 42

Znervózniem len čo sa jeho koža stretáva s tou mojou. Opätovne cítim ako ma zohrieva a je mi to príjemné. Uvedomím si, že hnev, ktorý som k nemu cítila je pomaly, ale isto preč. Je to aj z dôvodu toho, že začínam byť extrémne zvedavá.

„Nikomu by som to nepovedala. Navyše, kto by mi veril? Doteraz ma považovali všetci za blázna," poviem opatrne a skenujem jeho zelené oči. Jeho ruka stále zotrváva na mojej tvári a myslím, že ani nechcem, aby ma púšťal. On to však urobí. Pustí ma a moju tvár ovanie chlad.

„Ako to, že vieš uzdravovať? Ako to funguje?" opýtam sa ho zvedavo. Popravde ma toto fascinuje najviac. Harry sa pousmeje.

„Je to jedna z mojich schopností. Tak ako rýchlosť, tak ako sila, tak ako to, že počujem blízkych ľudí, keď kričia a sú v nebezpečí. Tak ako som počul teba, keď ťa Rafael mučil. Zakaždým, keď som ťa zachránil, tak som začínal tvoju prítomnosť viac vnímať. Presne tak dokážem aj uzdravovať, ak to sám chcem," vysvetľuje, zatiaľ čo ja ho s nastraženými ušami počúvam. Hltám každé jeho slovo, pretože niečo také si človek nemôže vypočuť každý deň a už vôbec nie hocikto.

„Tak si ma uzdravil aj vtedy, keď ma zasiahla aj tá guľka?" opýtam sa ho, pretože si spomeniem, že to bola pre všetkých záhada. Nikto nechápal tomu, že som prežila. Už chápem, prečo sa Louis vždy snažil odvracať debatu inam, keď som sa ho na to vypytovala počas mojej hospitalizácie v nemocnici. Iste o všetkom vie.

„Bola si postrelená do boku a keď a ja som ťa zaň držal. Je možné, že mi guľka prestrelila ruku lenže ja som to necítil, keďže mám iný prah bolesti ako vy ľudia. Hneď potom som ti ranu uzdravil, ale sám som to najprv vôbec nevedel. Dialo sa vtedy priveľa vecí naraz a boli sme plní adrenalínu. Takže som ťa uzdravil a ty si bola v poriadku. To ako to všetko bolo, som zistil až neskôr, keď si začala byť nezvestná. Madison mi povedala, čo sa ti u nej stalo a potom, keď som našiel tvoj náhrdelník v tvojom aute, tak mi všetko definitívne docvaklo." Harry sa pozrie na môj smaragdový náhrdelník, ktorý mi daroval. Sama k nemu skloním hlavu a uchopím smaragdovú tučnú slzičku medzi prsty.

„Čo to s tým má?" opýtam sa ho zamračene.

„Smaragd je premožiteľom ťažkostí. Mnohé staroveké civilizácie verili, že tento kameň uzdravuje, prináša človeku šťastie a harmóniu. Uctievali ho a považovali ho za svätý. Verili, že je to kľúč k večnému životu a síce tomu v dnešnej dobe ľudia až tak neveria, respektíve veria, ale neberú to tak vážne a doslovne, je to pravda. Smaragd má skutočne tieto účinky, ale nie tak silné ako ten, ktorý máš ty a ten, ktorý mám ja vo svojom prsteni." Harry nastaví svoju pravú ruku, kde ma na prostredníku smaragdový prsteň. Nikdy som si ho tak dopodrobna neobzerala, pretože som to nikdy nepovažovala za dôležité. Prsteň je strieborný s nápadným oválnym smaragdom v striebornom držiaku. Prejdem po ňom prstami a zadívam sa do Harryho očí, ktorými ma pozoruje. Je to vcelku tematické, že jeho oči sú vo farbe smaragdov a dokážu meniť odtiene.

„Ako to myslíš?" zaujato sa opýtam a nespúšťam pohľad z jeho očí.

„Je to Mogul smaragd. Jedná sa o pätnásť centimetrovú doštičku, z ktorej bol vyrobený môj prsteň a tvoj náhrdelník. Je to jeden z najstarších smaragdov, ale našiel sa až v 17 storočí v roku 1695. Tento prsteň ma udržiava nažive. To a sila, ktorá je v tom kameni ukrytá," prezradí mi. Snažím sa pozorne počúvať, čo mi hovorí, no neustále si musím pripomínať, že to čo hovorí myslí vážne. Je to realita. Určite by som mu neverila ak by som nevidela jeho schopnosti, pretože niečomu takému je ťažké veriť a vôbec si to čo i len predstaviť, že je to skutočnosť. Avšak myslím, že toto nie je klamstvo, pretože niečo také nevymyslíš. Mám toľko otázok, ale vždy keď mi povie niečo nové, tak ma nachvíľu odzbrojí a som bez slov. Tentokrát sa však naskytuje otázka, ktorá je dosť podstatná.