Golem

Chapter 86

Do mokrej a nasiaknutej zeme, zabárajú sa moje stopy topánok s nízkym podpätkom. Kráča sa ťažko, uteká sa ťažko. Nerovnomerný povrch lesa tomu nepridáva a tobôž nie hustá hmla, ktorá uväznila okolie. Tma stále nie je, pretože je deň, avšak je to dobré, či zlé? Aj napriek tomu, že je hmlisto, dokázala by som rozoznať postavu prichádzajúcu ku mne. Kiežby som však radšej žiadnu nevidela. Kiežby bola tma. Ani teraz vlastne neviem, kam presne idem, kam sa vlastne dostanem. Iba utekám vpred pevne zvierajúc telefón v rukách. Neviem, či ma monštrum prenasleduje, ale bola by som veľmi naivná, ak by som si myslela, že nie. Guľky z pištole detektíva Smitha, ho možno nachvíľu ochromili, no nie na dlho. Strelný objekt ho neprekvapil a ani sa ho nijako nebál. Znamená to teda, že sa z toho dostane a pôjde po mne.

Detektív Smith je mŕtvy. Človeka, ktorého som považovalo za neľútostného vraha, ním bol pred chvíľou zabitý. Zvuk zlomenia väzov už jakživ nedostanem z hlavy a napokon ani jeho pohľad, ktorý patril mne. V momente, keď som ho zbadala, vedela som, ako dopadne a nenávidela som sa, pretože som vedela, že je tu kvôli mne. Na moju neoblomnosť a neopatrnosť doplatil iný človek a v konečnom dôsledku, ma pravdepodobne čaká rovnaký osud, pretože on ma nenechá nažive. Nie je snáď tento beh len naťahovaním času? Predlžovaním trýznenia? Hoci som si vedomá možnosti môjho blízkeho konca, aj tak prevláda inštinkt prežitia. Ten máme všetci zakorenený v našej DNA a bráni nám si nechať rovno podrezať smrtkou hrdlo. Smrť takmer na jazyku, no stále v hĺbke duše veríme vo vykúpenie.

Pribehnem až ku jednému z hrubých stromov, za ktorý sa skryjem tým, že sa na neho chrbtom nalepím a snažím sa potichu vydýchavať. Vôbec neviem, ako dlho som bežala a hlavne, ako ďaleko som od ranču. Dám si ruku na ústa a privriem oči. Srdce si cítim až niekde v krku, žily pod pokožkou mi zbesilo pulzujú, ruky mám ľadové a tvár spotenú aj horúcu. Vytiahnem telefón, na ktorom stále ukazuje, že tu nie je žiaden signál. Je mi jasné, že ho tu len tak hocikde nenájdem a budem sa musieť dostať vyššie. Bol to naozaj perfektný plán ako ma odrezať od okolitého sveta. Priviesť ma na ranč, na ktorom nie je nič, iba kone. Moja zúfalosť ma priviedla na pokraj síl a iracionálneho zmýšľania. Kiežby som sa šla najprv poradiť s Harrym. Prekliata impulzívna povaha. Romeo síce šiel za Harrym a iste sa dovalia na súd, len čo mu odovzdá moju správu, avšak nie je možné, aby ich čo i len napadlo hľadať ma tu.

Keď sa môj dych spomalí, vykuknem spoza stromu a kontrolujem okolie za mnou. Nevidím jedinú živú dušu a to podozrivé ticho sa mi ani trochu nepáči. Nemyslím si, že Ayan ma bude mať problém nájsť. Na rozdiel odo mňa je nadprirodzený a ktovie, aké ešte triky schováva v rukáve. Ja tu však nemôžem zotrvávať a musím pokračovať, preto sa odlepím od stromu a pomaly začnem kráčať do kopca. Naťahujem ruku do vzduchu a skúšam hľadať signál. Harryho som síce volať nechcela, ale potrebujem ho. Je mi hrozne z toho, že ho musím znovu obťažovať svojimi problémami. Opäť sa iba potvrdzujú Zaynove slová, že ho dostávam iba do nepríjemných situácií, hoci nechcene.

Prudko zastanem, keď za sebou započujem praskanie vetvičiek pod ťažkými krokmi, ktoré sa chvíľu ozývajú v pravidelných intervaloch. Po chvíli však opäť ustanú a moje oči, hoc sa snažia prebiť tú hmlu, nikoho nevidia. Sťažka prehltnem a dávam sa opäť do rýchleho kroku hľadajúc signál. Nechcem ani len pomyslieť na to, že ma celý čas pozoruje. Hrá sa so mnou na schovávačku. Schválne ma zrejme nechal zájsť hlboko do lesa a teraz ma pozoruje z nejakého miesta.

Naďalej počujem kroky, no už sa nezastavujem. Je mi jasné, že mi je v pätách a zabáva sa na mne. Signál však nikde neviem nájsť, čo ma začína poriadne štvať a znervózňovať. Prudko zastanem, keď si uvedomím, že kroky utíchli. Otočím sa za seba, avšak stále nevidím nič. Hoci sa nachádzam vyššie v hore, hmla je tu stále rovnaká, ak nie hustejšia. Široko ďaleko počuť zrejme len môj hlasný a zrýchlený dych. Vzduch, ktorý hltám ma páli v pľúcach ako kyselina. Je to tu otrávené ním. Vzduch, stromy, zem a napokon už aj ja, pretože to on robieva.