Golem

Chapter 52

X E N I A

„Ďakujem, že ste ma pozvali tiež," ozve sa Madison, zatiaľ čo Millie platí za taxík, ktorý nás odviezol k baru Underground. Millie musela rezervovať miesto, pretože je tento bar veľmi obľúbený a v piatky tu býva veľmi veľa ľudí. Pôvodne sme mali ísť len s Millie a Ninou, pretože sme sa dohodli snáď ešte v utorok. Najprv som s tým príliš nesúhlasila, ale nakoniec som si povedala, že by nám to neublížilo. Čo iné by som vlastne mala robiť v piatok večer ak nebyť niekde s priateľmi vonku? Nemám chlapa, s ktorým by som trávila väčšinu času. Sedenie doma a myslenie na tú osobu, s ktorou to nikam nevedie, neprichádzalo do úvahy. Asi by som sa zbláznila, keby týmto programom strávim ďalší večer. A tak som súhlasila. Bola som už na odchode a Madison došla osobne až ku mojim dverám. Chcela ma pozvať niekam von a keď som jej povedala, že už som dohodnutá s niekým iným, tak mi bolo potom blbé nepozvať ju tiež, keď prišla až za mnou. Millie síce nebola príliš nadšená, pretože Madison nemusí, ale snáď sa s tým nejako zmieri. Nine to našťastie nevadilo.

„A nebude ti vadiť takáto spoločnosť?" vyletí z Millie trochu uštipačne. Madison sa na ňu zmätene pozerá, zatiaľ čo k nám Millie prichádza od taxíka, ktorý vzápätí mizne medzi ostatnými autami na ceste.

„Ako to myslíš?" opýta sa jej. S Ninou si vymeníme pohľady plné obáv, pretože obe sme pochopili otázku Millie a určite tomu pochopila aj Madison, len sa chce uistiť, či to Millie myslela skutočne vážne. Dúfam, že nie.

„Hádam, že si zvyknutá trochu na iný typ zábavy, či sa mýlim? Drahé šampanské, pomalá hudba, kaviár," vyletí z Millie ostro a ja nad ňou zakrútim hlavou. Nemôže sa krotiť?

„Čo keby ste vy dve šli zatiaľ dovnútra a našli ten náš stôl? Je už dosť hodín a pravdepodobne tam bude jediný voľný," navrhnem a chytím Ninu aj Madison za ramená. Usmievam sa na nich.

„Jasné, objednáme niečo tvrdé. Myslím, že to chce začať hneď pekne zostra," vyhlási nadšene Nina a chytí Madison za ruku. Som rada, že moju narážku pochopila. Obe bez ďalších slov odchádzajú a miznú za dverami baru.

„Asi si zabudla, tak ti to pripomeniem. My ju predsa nemáme radi. Keď som ti o nej prvýkrát povedala, tak si ohŕňala nos," pripomenie mi. Áno, to je pravda, robila som to.

„To bolo, teraz som s ňou už v pohode," mávnem rukou a pousmejem sa.

„Ona ti zvýšila plat?" Vloží si ruky vbok. Pretočím nad ňou očami a s povzdychom sa zadívam na dvere do baru, kde vchádzajú ďalší ľudia. Uteká nám zábava. Chytila som ozajstnú chuť vypiť si pár pohárikov tvrdého a dobre sa zabaviť. Už som aj zabudla, aké to je, keďže neustále mám len nejaké problémy. Dokonca som si myslela, že dnešok ani nevyjde. Čakala som hovor od Fynna, že zase prebehla nejaká vražda. Musela som si kvôli jeho lži detektívovi Smithovi, podať žiadosť o miesto do poroty na súde. Síce z prípadu zatiaľ nikoho neobvinili a žiadny súd zatiaľ nie je naplánovaný, ale podala som si žiadosť a uvidíme, či ma vôbec vyberú do nejakého súdneho pojednávania.

„Je to neverníčka, zabudla si?"

„Nie nezabudla. Ale ty si zrejme zabudla, že nepodviedla nás, ale Harryho. On to vyriešil a rozišiel sa s ňou. Sú od seba už dlho, navyše sa mi raz zdôverila, že to ľutuje," prezradím jej.

„No, ja len dúfam, že si ho nebude chcieť ukradnúť späť, keď už si sa s ňou teda rozhodla priateliť," povzdychne si Millie a objíme ma okolo pliec. Spoločne začneme kráčať smerom do baru, ktorý je v podzemí. Toho, že by mi Madison mohla ukradnúť Harryho, sa bojím zo všetkého najmenej. Jednak preto, že mi nemôže ukradnúť niekoho, kto ani nie je môj a taktiež preto, že Harry Madison nemusí. Nie je s ňou vôbec v kontakte a hovorí s ňou len v nevyhnutných prípadoch. Väčšiu starosť mi robí Sloane, ktorá sa okolo neho obšmieta ako mačka okolo svojej koristi. A ja sa len prizerám.