Golem

Chapter 60

Ladným krokom prechádzam parkoviskom pri vysokom bytovom dome, v ktorom momentálne bývam. Klopkanie mojich zlatých podpätkov sa ozýva hlasnejšie aj kvôli tichšej štvrti. Je tu pekne a hlavne bezpečne a ticho. Navlnené vlasy mi trochu nadskakujú a vejú v miernom vánku, ktorý pofukuje. Trochu ma strasie kvôli studenému počasiu, ktoré vonku stále kraľuje. Mám na sebe totiž len čierne šaty, ktoré siahajú takmer ku kolenám a sú na ramienka. Šaty sú obtiahnuté, takže mi zvýrazňujú rysy môjho tela, ktoré je v tvare presýpacích hodín. Pod vystuženou časťou v oblasti pŕs je vykrojený trojuholníček, ktorý odkrýva moju pokožku. V ruke si nesiem čiernu kabelku a sako len pre istotu ak by sme sa po večeri šli niekam prejsť. V skutočnosti som dnes vôbec nechcela nikam ísť kvôli tomu všetkému, čo sa deje. Cítim sa síce osamelá, ale práve dnes som nechcela žiadnu spoločnosť. Romeo ma však presvedčil, aby som s ním šla na večeru. Vie byť dosť nástojčivý a nevzdáva sa, takže som povolila. Cítim sa trochu lepšie než som sa cítila ráno, pretože keď som prišla domov z práce padla som únavou a spala až do siedmej večer. Nechcela som, ale bolesť hlavy a silná únava, ma premohli. Od začiatku týždňa sa mi neprisnil žiaden sen, ani sa nestala žiadna vražda. Blíži sa však víkend, čo predstavuje určitú hrozbu, pretože to, že sa nič neprihodilo cez týždeň, potvrdzuje moju teóriu, že vrah zabíja raz do týždňa. Zdá sa, že sériový vrah dbá na pravidelnosť vrážd. Je to niečo ako ich rituál, ktorého sa sérioví vrahovia zvyknú držať.

„Nevedel som, že ideme na rande," prenesie Romeo, keď k nemu pristúpim. Stojí vedľa svojho auta značky mercedes v čiernom obleku a dohora vyčesanými vlasmi. Jeho kolínska mi vbije do nosných dierok, len čo sa pri ňom pristavím. Spokojne sa na mňa zubí a očami si ma celú premeriava.

„My nejdeme na rande, Romeo. Kde si to vzal?" opýtam sa ho. Môj spoločník sa zasmeje a uchopí mi ruku. Otvorí dvere spolujazdca a pomôže mi nastúpiť, keďže sa jedná o SUV vozidlo. Dvere za mnou zatvorí a zatiaľ čo obchádza auto, pripútam sa. V aute je príjemne teplo a je to tu nasiaknuté prijemnou Romeovou vôňou.

„Bolo by to pre teba také hrozné, keby sme my dvaja šli na rande?" opýta sa ma, keď vyrážame z parkoviska. Nechápavo na neho pozriem. „Vieš mali by sme si to nacvičiť, pretože keď spolu pôjdeme na svadbu mojej sestry, tak sa od nás bude moje rodina očakávať túlenie, držanie sa za ruky a bozkávanie," dvakrát nadvihne obočie a usmeje sa.

„Dočerta, Romeo. Ak so mnou chceš viesť takýto rozhovor, tak si ma najprv mal opiť," pretočím nad ním očami. Pravda je taká, že si neviem ani len predstaviť bozkávať sa s iným chlapom než je Harry. Nemôžem ani len povedať, že by som o to mala nejaký záujem. Nedokážem si predstaviť vôbec byť s niekým, či spávať s niekým nezáväzne než by bol on. Aj keď viem, že niečo také neprebehne ani so samotným Harrym, no aj tak o to nemám záujem s nikým iným. Som v pasci.

„Pokoj, Xenia. Viem, že si sa tak vyšvihla, pretože som ťa pozval do luxusnej reštaurácie, ale stále som muž a dnes si až neobyčajne nádherná. To si nemôžem nevšimnúť," zalichotí mi. Prestanem sa na neho mračiť a moje obočie sa okamžite uvoľňuje. Až keď to vysloví, si uvedomím, že mi takéto lichotenie od mužov chýba a dlho som ho nezažila ak teda nerátam Nialla Horana. Cítim, že sa mi krv nahrnie do tváre a doslova cítim ako sa červenám.

„Ďakujem," pípnem a sklopím pohľad k svojim rukám držiacim sako a kabelku. Viem, že je to asi pre neho nezvyk, pretože ma väčšinou vidí v nohaviciach a tričku. Vo firme ma vidí v uniforme pre ochranku, takže je asi trochu v šoku, že vyzerám inak, keď si oblečiem šaty a topánky na podpätkoch.

„Opýtal som sa ťa to preto, lebo ma vlastne napadlo, prečo som ťa nikdy nikam nepozval. Rozumieme si, neštekáš po mne ako Millie a si skutočne nádherná. Si vlastne môj typ," prizná sa mi. Pousmejem sa nad tým ako dobre sa to počúva. Zároveň mi však príde ľúto, že mi to zvykne vravieť každý len nie ten, od ktorého by som to chcela.