Golem

Chapter 21

Začínam sa cítiť trochu nepríjemne, keď mi Harry objatie neopätuje. Nie je to tak, že by som po tom túžila, iba je zvykom, že keď niekoho človek objíme, ten druhý mu to opätuje. Ak to neurobí, začne to vyzerať trochu čudne a obe osoby sa začnú cítiť nepríjemne. Presne tak, ako teraz ja. Ruky, ktorými objímam Harryho telo, sa vzájomne držia za zápästia. Pomaly ich začnem spúšťať pozdĺž svojho tela a od Harryho sa pomaly odťahujem. Sledujem jeho výraz, ktorý je skôr vyjavený a stále zmätený. Odstúpim od neho a jemne sa pousmejem. Harry odo mňa odvráti zrak a zadíva sa zase na snežítko, ktoré som mu dala. Zdá sa akoby nevedel, čo povedať a premýšľa. Dúfam, že nečakal niečo drahé, pretože na takéto veci zatiaľ nemám a nie som si istá, či vôbec budem niekedy mať. Hoci s troma platmi si určite budem môcť dovoliť dosť slušný byt niekde v centre.

„Sú Vianoce a keďže sa mi to páči, tak nebudem riešiť dôvod, pre ktorý mi to dávaš. Ty vieš, čo si o tom myslím," prehovorí konečne a ja prikývnem. Nič iné som ani nečakala. Dobre viem, že sa neprizná k mojej záchrane. Zatiaľ to tolerujem, no viem, že raz mi dôjde trpezlivosť a vezmem veci do vlastných rúk. Poznám sa.

„Ty si to skutočne vyrobila?" opýta sa vzápätí a pozrie mi do očí.

„Znieš trochu prekvapene," zhodnotím s úsmevom.

„Ešte mi nikto nikdy nič nevyrobil," vysvetlí a snežítko vloží naspäť do krabičky. Položí ju na kamenné zábradlie. „Ale som prekvapený aj kvôli niečomu inému," pokračuje a rukou začne šmátrať vo svojom saku. Vytiahne z neho čiernu krabičku, ktorá okamžite upúta moju zvedavosť.

„Ja som si ťa tiež vytiahol zo Santovej čiapočky," oznámi mi a trochu pobavene sa zatvári. Mne však doslova padne sánka a nachvíľu ma to ochromí. To je snáď osud.

„No to si zo mňa robíš snáď kozy," vyletí zo mňa bez premýšľania. Harryho obočie vyletí prekvapene nahor. Hneď na to sa však znovu zatvári zmätene.

„Teda...chcem povedať...dočerta," snažím sa opraviť, ale neviem nájsť slušný výraz, pretože si začínam myslieť, že si zo mňa tam hore niekto strieľa. Toto už skutočne nemôže byť náhoda. Aká je pravdepodobnosť, že si zo všetkých zamestnancov Harry vyberie práve mňa?

„Vo voľnom čase zvyknem vyrábať niečo zo šperkov, tak...nech sa páči," informuje ma a krabičku mi podá. Prevezmem si ju opatrne a otvorím ju. Vykukne na mňa strieborná retiazka so smaragdovou slzičkou ako príveskom. Pootvorím pery a opäť mám na jazyku niečo nevhodné, pretože mám taký pocit, že toto nie je falošný smaragd. Opatrne slzičku chytím medzi prsty a uvedomím si, že sa jedná o rovnaký kameň, aký má on na svojom prsteni, ktorý nosí na pravej ruke.

„To je....je to pravé?" opýtam sa, aj keď sa obávam, že odpoveď poznám. Pozriem sa mu do zelených očí pri tej otázke.

„Isteže," odpovie s takou ľahkosťou, akoby mi dával nejaké obyčajné cukríky. Myslím, že si neuvedomuje hodnotu takýchto vecí. Okrem toho môj darček vyzerá teraz dosť úboho. Mala by som to vôbec prijať?

„Smaragd pohlcuje zlú energiu a nastoľuje harmóniu a pokoj," poučí ma. Úprimne nikdy som na tieto veci neverila, ale on to povie tak presvedčivo, že tomu skutočne verím. Jeho výraz a úprimnosť v jeho očiach tomu len dopomáhajú.

„Ďakujem, ale niečo také drahé si mi skutočne nemusel dávať. Stačila maličkosť," poviem trochu neisto, pretože neviem, či by som to mala prijímať. Nechcem vedieť koľko taký šperk môže stáť.

„Dám ti to na krk?" odignoruje, čo mu poviem. Viem, že sa vraví:  darovanému koňovi na zuby nehľaď, ale takéto niečo sa nedá neokomentovať. Zdá sa však, že on o tom nemieni diskutovať. Retiazku, ktorú držím medzi prstami, mu teda prenechám. S neistotou v srdci sa mu otočím chrbtom. Harry natiahne ruky s príveskom predo mňa a ja si dám svoje vlasy nabok, aby mi mohol pohodlne zapnúť ten prívesok. Cítim jeho teplé prsty vzadu na svojom krku, ako mi retiazku zapína. Prejdú mnou zimomriavky, pretože vonku je zima a jediným zdrojom tepla je Harry. Uvedomím si, že zakaždým sú jeho ruky teplé, akoby vôbec nebol vystavený chladu. Zatiaľ čo moje prsty začínajú byť kvalitne ľadové, tie jeho sálajú príjemným teplom. Uvedomím si, že keď som ho objímala, tak mi nachvíľu prestalo byť chladno. Pootočím hlavu do boku, keď mi retiazku zapne a otočím sa k nemu čelom.