Golem

Chapter 87

X E N I A

Vzdialený hlas môjho mena začne pomaly doliehať až k mojim ušiam. Dievčenský hlas vyslovuje moje meno čoraz viac zreteľnejšie. Prinúti ma to skrčiť obočie, čo hneď oľutujem, pretože ma to bolí. Bolí ma to tak ako aj každý ďalší pohyb, ktorý nepatrne vykonám. Avšak bolesť ľavej strany hlavy prevyšuje všetko ostatné. Uvedomujem si, že ležím na niečom mäkkom a pomaly teda začnem otvárať oči. Natočím hlavu do pravej strany za hlasom, ktorý opakuje moje meno. Rozmazaný pohľad mi toho však veľa neodhalí. Jasne rozoznávam iba jednu siluetu, ktorá sa nado mnou skláňa. Jej totožnosť je však chvíľu zahalená za rúchom tajomstva. Cítim jej ruky na svojej tvári, ktoré ma hladia po líci. Sú to známe dotyky a taktiež aj známy, nežný ženský hlas.

„Millie?" vyslovím prekvapene vo chvíli, keď poriadne zaostrím. Vidím jej bledú tvár s kruhmi pod očami, v ktorých aj napriek všetkému nachádzam iskričky šťastia. Evidentne je rada, že ma vidí, avšak stavím sa, že by som ju predbehla v radosti. Už je to takmer mesiac, čo som ju nevidela, pretože odišla a nevrátila sa za mnou.

Prudko sa zdvihnem, čo ma zabolí, no ignorujem to. Vtiahnem si svoju kamarátku do náručia tak, že jej obmotám ruky okolo krku. Počujem ako pridusene vydýchne, no v podstate mi urobí to isté, keď ma objíme okolo tela. Spokojne zapradiem a nachvíľu si pomyslím, že ju už nikdy nepustím. Až teraz si uvedomím ako veľmi mi chýbala už len jej prítomnosť nieto ešte hlas a objatia.

„Ja ťa snáď už nikdy nespustím z očí," sľúbim jej s pevne prižmúrenými očami. Hladím ju po vlasoch a po lopatkách. Cítim, že ma tiež hladí a nevyzerá, že by ma chcela pustiť.

„Prepáč, že som ťa opustila," vysloví tichšie a vzápätí začne vzlykať. „Veľmi si mi chýbala." Odtiahne sa odo mňa a ja jej chytím tvár do oboch rúk, pričom si ju poriadne obzerám. Jej uplakané oči ma bolia.

„Aj ty mne," pery sa mi chvejú od toľkého napätia a šťastia zároveň. Som naozaj rada, že nie je mŕtva, pretože naozaj mohla byť vzhľadom na to, kto sa jej zmocnil. Opätovne ju pevne objímem a chvíľu sa len potichu objímame, pričom obe vzlykáme od strachu o tú druhú, ale aj od šťastia, že sme sa znova dohľadali.

Až po chvíľke otvorím uslzené oči, aby som sa porozhliadala, kde to vlastne sme. To čo však uvidím o pár metrov ďalej ma opäť pripraví o všetky slová, ktoré som mala na jazyku. Chcela som zahrnúť Millie mnohými otázkami, ale som zastavená osobou, ktorá sedí opretá o stenu. Díva sa na nás so smutne vyzerajúcimi hnedými očami, v ktorých sa jej lesknú slzy. Tmavohnedé vlasy ma rozpustené a strapaté. Nohy ma pokrčené v kolenách a objíma si ich.

„Madison?" vyrieknem šokovane jej meno. Som ešte vo väčšom údive než pri Millie, pretože som Madison pokladala za mŕtvu. Myslela som si, že to srdce v chladničke bolo jej, preto sa chvíľu vôbec nedokážem spamätať.

Millie ma prestane objímať a uvoľní mi tak cestu, aby som sa mohla dostať k Madison, ktorá ma po celý čas sleduje. Mierne predklonená sa k nej priblížim a kľaknem si pred ňu.

„Myslela som, že si mŕtva," vyrieknem a dotknem sa jej kolena, ktoré ma takmer pritlačené k brade. Podľa jej vystrašeného a bezradného výrazu, usudzujem, že s ňou musím jednať na rovinu. „Podstrčil mi niekoho srdce a pribalil k nemu tvoju letenku. Prinútil ma, aby som si myslela, že bolo tvoje," nechápavo krútim hlavou, pretože som ešte zmätenejšia ako predtým. Madison zdá sa nedokáže ani prehovoriť. Musí byť maximálne zmätená a vôbec nechápe, čo sa deje. Uvedomujem si absurdnosť mojich slov. To, čo sa deje je choré a absolútne neprijateľné za hranicami normálneho chápania.

Objímem ju, keď nič nevraví. Po chvíľke pocítim, že mi jemne položí ruku na moju lopatku, no trasie sa. Trasie sa od strachu.

„Povedal, že si ma označil, no ja som mu ušla a tak si ma berie späť," trasľavo pošepká do môjho ucha. Otvorím prudko oči, keď to zasiahne moje receptory vnímania. Nachvíľu, akoby zamrznem počas toho ako tú vetu spracovávam. Trvá to niekoľko sekúnd a až potom ju pustím, aby som sa od nej odtiahla. Pevne sa jej zadívam do očí s cieľom uistiť sa, či to myslí skutočne vážne. Kiežby bola toto len jedna nechutná nočná mora, ktorá zanedlho skončí.