Golem

Chapter 56

X E N I A

Dnes ráno som sa zobudila so skvelou náladou hlavne preto, že ten sen v noci sa nakoniec nesplnil a taktiež preto lebo je pondelok a v práci uvidím konečne Harryho. Nevidela som ho od piatka, kedy medzi nami prebehol ten bozk. Musím sa usmiať pri tej spomienke, pretože to nebola len tak hocijaká pusa. Síce trochu nechápem, čo presne sa stalo na konci, ale ten priebeh sa mi páčil veľmi. Dokonca som mala pocit, že sa mu to takisto páčilo. Keď som deň po tom ráno vstala, bola som na seba najprv naštvaná, ale po dôkladnejšom zvážení som si uvedomila, že to bol dobrý krok. Moje opité ja bolo múdrejšie než moje triezve ja a došlo mu, že Harry nemôže cítiť nič ak ani nič nezažil. Preto mu to je potrebné ukázať. Nie je to tak, že by som ho do toho nútila, pretože ako sa ukázalo, sám to potom chcel.

Zahryznem si do pery pri pohľade na svoj odraz v zrkadle. Spomeniem si na to ako ma prirazil o stenu a sám žadonil po mojich bozkoch. Sal mi vášnivo pery a ja som mala chvíľu pocit, že zomriem zo zimomriavok, ktoré oblievali celé moje telo. Bola to ako obrovská vlna, ktorá ma nie topila, ale dvíhala do výšky. Mala som rozhľad a presne som vedela, čo potrebuje.

Trochu ma však znepokojovalo jeho nedvíhanie telefónu, ale potom som si uvedomila, že zrejme potrebuje čas, aby si utriedil myšlienky. Chápem to. Muselo to byť pre neho šokujúce, takže som mu potom prestala vyvolávať. Nechala som mu priestor a vyčkávala som do dneška a iba dúfam, že príde do práce. Budem sklamaná ak nie.

Nahnem sa bližšie ku zrkadlu a nanesiem si iba jemnú vrstvu ružového rúžu. Dnes som si na svojom vzhľade dala záležať viac, aj keď idem len do práce a musím mať predpísaný dresscode. Svoje dlhé husté vlasy aj dnes nechávam zvlnené. Sú prirodzene vlnité, no keď som bola mladšia zvykla som si ich žehliť. Prestala som s tým, keď som si uvedomila, že sa tým vlasy len ničia a taktiež mi nestálo zato stráviť nad tým hodinu, keď sa mi vlasy počas dňa vrátili aj tak do pôvodného stavu. Neznášam plytvanie časom a toto bola činnosť, ktorá nim plytvala a ešte k tomu zbytočne.

Rúž odložím naspäť do kabelky a s úsmevom sa nakoniec presuniem ku dverám, ktoré otvorím. Spokojne vyjdem na chodbu a chcem hneď dvere zamknúť, no na chodbe spozorujem pohyb. Presuniem pohľad na pravú stranu odkiaľ zvuky prichádzajú. Doslova zamrznem pri tom pohľade. Ruka s kľúčom sa prestane otáčať a ostávam zízať s pootvorenými ústami na partiu policajtov ako chodia sem a tam. Aurorin byt je ohraničený žltou páskou s čiernym nápisom polícia a nevstupovať. V tej chvíli mám pocit akoby mi prebehol celý môj život pred očami. Obleje ma nepríjemná horúčava a spomeniem si na môj dnešný sen s Aurorou. Sťažka prehltnem a dvere zamknem. Kľúče si počas chôdze dávam do kabelky a smerujem ku policajtovi, ktorý sa rozpráva s Biancou Holtovou - domovníčkou, ktorej táto budova patrí a ktorej platím nájom.

„Prepáčte, čo sa tu stalo?" opýtam sa policajta, čím im skočím do rozhovoru. Vysoký policajt s modrými očami na mňa trochu pohoršene zazrie. Je mi to však jedno, že mu skáčem do vypočúvania. Mám pred očami len Auroru, ktorá v mojom sne umrela.

„Stala sa tu vražda, slečna. Prosím pokračujte a nerušte ma pri vypočúvaní svedkyne," odbije ma policajt.

„Aurora je mŕtva?" opýtam sa pani Holtovej. Ryšavka len potichu prikývne a ja na nič viac nečakám. Vôbec neregistrujem, že naokolo je veľa policajtov a že by som vôbec nemala ísť do Aurorineho bytu, ktorý bude odteraz miesto činu. Sama si nadvihnem žltú pásku a prešmyknem sa dovnútra bytu.

„Slečna, tam nemôžete ísť. Je to miesto činu. No tak, zastavte ju niekto!" kričí za mnou policajt, ktorý vypočúval našu domovníčku. Hovoril o nej ako svedkyni, takže je pravdepodobné, že ju našla práve ona. Prechádzam veľkou miestnosťou, v ktorej je spojená priestranná obývačka a kuchyňa. Moje kroky však vedú do spálne, ktorá sa nachádza vedľa kuchyne.