Golem

Chapter 15

Prudké svetlo mi svieti do očí. Najprv do jedného, potom do druhého oka. Neznášam to a chcem prižmúriť oči, no premôžem sa. Musím to vydržať, aj keď je to nepríjemné. Najradšej by som si ľahla do tmy a hlavne do svojej postele. Prespala by som celý deň a nepohla sa ani o milimeter. Potrebujem sa spamätať z toho, čo sa dnes stalo. Bolo toho nejako priveľa. Najprv rozzúrený dav a potom na mňa takmer spadli niekoľkotonové kvádre. Doslova som unikla hrobárovi z lopaty a bolo to iba o vlások. Neustále si tú chvíľu prehrávam v hlave a snažím sa si spomenúť, čo sa v skutočnosti stalo. Silné ruky sa obmotali okolo môjho tela a zrazu som bola v bezpečí niekoľko metrov od toho miesta, kde nakoniec dopadli ťažké kvádre. Cítila som, že ma niekto v poslednej chvíli zachránil, no keď som sa otočila nikto pri mne nebol. Všetci sa na mňa neveriacky dívali nechápajúc, ako som sa tak rýchlo dostala do bezpečia. Som taká zmätená a je to rovnaké ako po mojej autonehode. Presne tak isto som sa cítila, ako sa cítim aj teraz.

„Zreničky reagujú normálne," povie nakoniec lekár a konečne mi prestane svietiť do očí. Je to sympatický Afroameričan s plnými perami, stredne veľkým nosom a hnedými očami. Hlavu má vyholenú. Všimnem si, že sa volá Isaac Kingston a pracuje na traumatológii, pretože práve na tomto oddelení sa nachádzame. Síce nemám žiadne poranenie, čo je skutočný zázrak, no prežila som šok. Doktor si povzdychne a ešte ma počúva prostredníctvom fonendoskopu, ktorý je príšerne studený.

„Mali ste neuveriteľné šťastie," povie a fonendoskop zloží z môjho hrudníka a zavesí si ho znovu okolo krku. Sedím na bielom  lôžku v jeho ordinácii. Nie sme tu však iba my. Harry a Jay sú tu takisto a pozorujú ma.

„Takže je v poriadku?" letí otázka od Harryho. Nedívam sa na neho, pretože som z neho maximálne zmätená. Prisahala by som, že som videla jeho ruku na tej mojej a cítila jeho vôňu, keď na mne bol zozadu natlačený. Cítila som jeho dych pri svojom uchu, no keď som sa otočila, nikto pri mne nebol.

„Fyzicky áno, avšak čo sa deje v jej vnútri nedokážem odhadnúť. Takmer jej spadli na hlavu niekoľkotonové kvádre, to nie je len tak," odpovie Harrymu doktor. Povzdychnem si a objímem svoje telo. Sedím tu iba vo svojom bielom tričku s čipkovanými rukávmi a pociťujem trochu chlad. Vlnité pramene vlasov mi spadajú pozdĺž chrbta. Zapozerám sa na svoju ľavú ruku, ktorú som mala poranenú od toho muža, ktorý mi do chrbta ruky zaryl kovovú tyč. Doktor mi to ošetril a obviazal obväzom.

„Slečna, môžem vás poslať za psychológom, aby ste sa s ním mohli porozprávať o tom, čo sa stalo," prihovorí sa mi doktor a položí mi ruku na plece. Prestanem skenovať jeho pracovný stôl, ktorý je v rohu miestnosti a venujem mu pohľad.

„Ja nepotrebujem cvokára. Od toho sú predsa priatelia, aby ma vypočuli, ak o tom budem chcieť hovoriť," oborím sa na neho. Doktor sa tomu pobavene zasmeje, aj keď nemám dojem, že som povedala niečo vtipné. Najlepší psychológ je vždy dobrý priateľ a ja sama. Okrem toho si myslím, že to aj tak nepotrebujem. Je síce pravda, že som unikla smrti, no niečo také sa mi stalo už pred rokom a vysekala som sa z toho. Bolo to dokonca vážnejšie, než bolo toto.

„Bol to iba návrh, slečna Stoneová. Nie je to povinné. Ak si myslíte, že ste v poriadku, hneď teraz môžete odísť domov. Ale keby ste predsa len zmenili názor, tak sa za mnou zastavte, dobre?" nadvihne na mňa obočie. Prikývnem, že rozumiem, no neplánujem sa tu už vracať. Nemocnice aj tak nemám rada, pretože sú neskutočne depresívne.

„Dobre teda, môžete odísť," povie doktor. Prikývnem a periférne vidím, že Harry s Jayom sa zdvihnú zo stoličiek a presúvajú sa ku mne. Niekto zaklope na dvere ordinácie a doktor ide okamžite otvoriť.

„Dobrý deň, polícia Chicago. Ideme zo stavby hotela pri Whihala beach. Vyšetrujeme incident, ktorý sa tam stal a bolo nám povedané, že sem previezli ženu, ktorá takmer prišla o život," povie muž pri dverách a ukazuje svoj odznak. Doktor mu ustúpi a ukáže mu nech prejde dovnútra. Trochu ma to znepokojí a nechápem, prečo je tu polícia. Vysoký muž s plavými vlasmi a prísnym pohľadom v tvári pristúpi až ku mne. Má na sebe čierny kabát, no má ho rozopnutý, pretože je tu teplo.