,,Všetko najlepšie Chim!" Všetci naraz vykríkli, keď sa rozospatý Jimin snažil vyjsť dole schodmi na každodenné raňajky. No prekvapenie, ktoré ho tam čakalo mu vyrazilo dych. Až tak veľmi, že bol v huňatom, žltom pyžame a na tvári mal ešte otisk obliečky. ,,Dneska mám narodeniny?!" Otvoril ústa Jimin, až sa jeho rodina rozosmiala. Všetci, ktorých poznal od mami, otca, babky, dedka, tety až jeho najbližšieho kamaráta Seokjina a jeho rodinu. Jeho mama držala v ruke tortu, na ktorej bolo veľké číslo šestnásť a zapálený plameň. Rýchlo k ním pribehol a mama mu tortu položila nižšie.
,,Niečo si praj a potom sfúkni sviečky," Jimin mal stále na tvári úsmev aj keď vedel, že priania typu ,,ísť k moru" alebo ,,mať psa" asi nebudú reálne. No neváhal, zavrel oči a prial si niečo, čo mu celú dobu, čo je zavretý doma chýba. ,,Chcem mať niekoho, kto mi ukáže svet vonku." Keď sfúkol sviečky, všetci sa znova rozkričali a Seokjin k nemu prišiel bližšie, aby sa spýtal, čo si prial. No keby mu to povedal, potom by sa to nesplnilo. ,,Jimin najprv otvor môj darček," prišla k nemu babka a podala mu malú krabičku, ktorú začal hneď rozbaľovať. ,,Počula som, že vraj by si chcel ísť k moru," začala a Jimin si zatiaľ stihol otvoriť darček. ,,Síce ťa tam zobrať nemôžem, ale toto by ti mohlo pomôcť sa k tvojmu snu bližšie dostať." Jimin sa skoro rozplakal, keď videl malú sklenenú guľu, v ktorej bol obraz mora a keď ním potriasol, trblietavé guličky sa rozlietali po celom obvode.
Pozeral sa na to tak zblízka akoby dúfal, že by sa mohol teleportovať do malej guľky a aspoň chvíľu si vychutnať čas pri mori. Ostatný mu hneď na to začali dávať svoje darčeky a tak musel pohľad od gule odvrátiť a usmievať sa.
Oslava prebiehala vnútri, no Jimin a Seokjin práve sedeli vonku na záhrade a diskutovali o tom, že bol Seokjin s rodičmi pri jazere na prechádzke. Aj keď jeho rodičia z neho nespustili oči a na každého, kto sa na neho díval gánili, bola to nezabudnuteľná skúsenosť. Však už mal osemnásť a nejaký ten sociálny život že vraj potreboval. Jimin sa čudoval, koľko rokov bude musieť mať, aby len vyšiel z domu sám, bez rodiny alebo priateľov. No aj popri myšlienkach sa usmieval na Seokjina a ticho mu závidel.
,,Počul som diskutovať mojich rodičov o tom, že mi hľadajú alfu," povedal Jin a rýchlo mu ukázal poznámkový blok, v ktorom mal napísaných dosť informácií. ,,Donútil som babku mojím krásnym pohľadom, aby mi povedala, ako žijú mužské omegy, ktoré sú staršie ako ja. Zistil som, že keď mužská omega dosiahne dvadsať jedna rokov, už väčšinou býva zasnúbená a keď má alfu, ktorá ju bude ochraňovať, môže slobodne žiť!" Veselo sa usmial a Jimin s otvorenými ústami prikyvoval. ,,Takže potrebujem alfu? Kde ju nájdem?"
,,Ja neviem, tiež neviem ako mne budú hľadať, ale počul som ich už o tom hovoriť," ukázal palec hore a zavrel svoje zápisky. ,,Alfa je únikom mužskej omegy z ich väzenia."
-
Yoongi si veselo, s vyloženými nohami na pulte prezeral spisy, ktoré mu Namjoon minule doniesol. ,,Pane, na toto miesto chodia veľmi vysoko postavené alfy a ľudia z vyššej vrstvy, vážne nemôžete mať vyložené nohy pri pulte, ktorý je blízko hlavného vchodu." Yoongi sa na ňu pozrel nahnevaným pohľadom a vystresovaná beta radšej zavrela ústa a pozrela sa smerom k vchodu. Keď už všetko bolo vyriešené, Yoongi si ďalej písal do zápiskov údaje a kontroloval tie staré.
Nezaujímalo ho, že tu chodia nejaké vysoko postavené, nadržané alfy si zapichať. Aj keď toto je určite lepšia možnosť ako naháňať chuderky omegy po uličkách v noci. Povzdychol si a presne keď sa načiahol po vodu prišiel k pultu nejaký vysoký, troška pri sebe pán a sekretárka pri Yoongim sa mu plne venovala. ,,Rezervujem si izbu na šesť dní, moje požiadavky som už veľakrát písal, takže znova to isté." Rozprával k dievčaťu, ktoré len prikyvovalo a všetko si zapisovala do počítača.
,,Pane viete, že tu nie ste doma? Nemajú tu vaši zamestnanci trocha úcty? Kto kedy videl mať vyložené nohy popri tom, ako pracujete." Nahnevane vyslovila osoba stojaca pri pulte v momente, kedy mu dievča podávalo kľúče od izby. ,,Pýtal som sa ťa snáď na názor?" Znechutene odpovedal Yoongi a zagánil na neho očami. Videl, že pán bol prekvapený, keď mu Yoongi takto drzo odpovedal. Už chcel odísť do izby, no po Yoongiho slovách sa k nemu znova otočil a položil ruky v pästi na pult. ,,Kto si, že sa takto somnou rozprávaš?"
Slečna za pultom sa chcela hneď medzi nich primiešať a túto situáciu ukľudniť. Yoongi si iba povzdychol a zavrel papiere, ktoré práve kontroloval. Položil celý fascikel na stoličku, kde sedel, keď obišiel pult a priblížil sa k alfe tvárou v tvár. ,,Čo máš proti betám ha?! Mám ti jednu prilepiť a potom uvidíš, čo všetko jedna malá beta dokáže!"
,,Čo sa to tu deje?" Do situácie sa zamiešala ďalšia osoba. Keď v ňom Yoongi spoznal Namjoona hneď vedel, že znova budú problémy. ,,Tento malý parchant si tu do mňa vyskakuje, naučte svojich zamestnancov ako sa majú správať pán Kim."
,,Aký som ti ja malý parchant ty tučko!" Namjoon medzi nich položil ruku a Yoongiho za ucho odtiahol od alfy, ktorá vyzerala, že ho chce zabiť. ,,Prepáčte pane, toto nie je zamestnanec, ale môj priateľ, asi to zle pochopil, keď ste ho oslovili zamestnancov. Ako ospravedlnenie máte jednu noc grátis." Usmial sa Namjoon a Yoongi by znova niečo povedal, nebyť Namjoonových rúk okolo úst. ,,Ospravedlnenie prijímam a dúfam, že sa to už nestane, inak taký kľudný nebudem a prídete o dôležitého zákazníka." Namjoon len prikývol a keď videl, že je muž čo najďalej, pritiahol si oslintanú ruku od Yoongiho k sebe. ,,Ty idiot prečo si ma kúsol!?"
,,Áno pane, s radosťou vám aj zadok prídem utrieť," zagestikuloval Yoongi a slečna za pultom sa začala smiať. ,,Idem radšej k tebe do kancelárie to dorobiť a potom hneď odtiaľto odídem, ja nechápem akú máš trpezlivosť sa vôbec rozprávať s takýmito idiotmi," dokončil Yoongi a zobral si fascikel zo stoličky. ,,A slečna poprosím horúcu čokoládku," mrkol na ňu a odišiel skôr, než by mu na to Namjoon niečo povedal. Nenávidel, keď Yoongi využíva jeho zamestnancov.
,,Pripomenieš mi, prečo som ťa ešte nevyhodil?" Zamrmlal potichu Namjoon, aby to počul len Yoongi, ktorý sa nad tým zasmial. ,,Keby si ma vyhodil bola by to moja spása." Pozrel sa na hodinky na Namjoonovej ruke a všimol si, že sa bude stmievať. ,,Vieš čo, dorobím to zajtra." Podal mu fascikel a nechal Namjoona v strede cesty s papiermi v ruke a otvorenými ústami. ,,Tak tu čokoládku si dajte vy na môj účet," znova mrkol na slečnu, ktorá si všimla, že odchádza a nad jeho slovami sa zachichotala.
