Jimin aj Yoongi sa práve nachádzali u ružovo vlasého doma pred zrakom oboch jeho rodičov. Silno sa držali za ruky a Jimin si nervózne kúsol do pery, pretože jeho nič netušiaci rodičia sa na nich príjemne usmiali. ,,Vítajte! Och vidím Chim, že už si označený, ukáž," zamrmlala jeho mama a prstom prešla po Jiminovej značke. ,,To sa ti nezapáli, pretože ste spriaznené duše tak výborne." Jiminov otec na nich s podozrievavým pohľadom pozeral, pretože si hneď všimol ich divného chovania. Yoongi nevedel, akoby mal začal. Hanbil sa ako pes, ale keď to Jiminovi povedal, jediné čo chcel je ísť za mamou. A Yoongi mu to nemohol zakázať. ,,Mami, ja-" no skôr ako mohol Jimin dokončiť to, čo chcel povedať sa Yoongi hneď sklonil pred oboma jeho rodičmi a to zastavilo Jimina v rozprávaní. ,,Ospravedlňujem sa," povedal silným hlasom a vtedy sa všetky pohľady nasmerovali na neho.
Paní Park rýchlo nad tým pohľadom zažmurkala a nechápala, čo to Yoongi hovorí. No jeho ďalšie slová jej vyrazili dych. ,,Knotol som Jimina a ospravedlňujem sa, zoberiem na seba všetko čo sa ma ďalej stať!" Vykríkol tak, aby to počuli obaja rodičia a Jimin sa na neho smutne pozrel, akoby cítil to, ako sa zeleno vlasí týmto trápi. Jimin videl na svojom otcovi ako sa mu začali klepať ruky a keby sa medzi nich nepostavil, aby by sa stalo niečo zlé. ,,Nie! Yoongi za to nemôže! Všetko tak dokonalo naplánoval a chcel, aby to bolo pre mňa nezabudnuteľné. Vedel som ako veľmi mu na tom záležalo a keď sa to všetko pokazilo bol som smutný viac za neho ako za seba!" Vykrikoval a tým donútil Yoongiho vzpriamiť sa. ,,Není to jeho chyba!" Zopakoval a zavrel pritom oči, aby sa nemusel pozerať do tváre jeho prekvapených rodičov.
,,Jimin," Yoongi zostal bez slov a nespustil z neho oči. Najradšej by ho teraz objímal tak silno ako sa dá a nikde ho nepustil. ,,B-bolo to tú noc, čo ste tu za mnou prišli? Nemali ste kam ísť, že?" Silno zažmurkala Jiminova mama a pán Park sa na svoju ženu v rýchlosti pozrel. ,,Nechcem sa vyhovárať a preto viem, že som to posral a mal sa pripraviť aj na takéto neočakávane chvíľky. Som pripravený niesť všetky následky," povedal odhodlane a pritom sa pozrel na ustarosteného Jimina pri ňom. ,,Vieš dúfam čo to všetko odnáša Yoongi. Nie je to len nejaká detská hra a toto je jediný dôvod, prečo sme nášho syna držali v dome. Keď sa potvrdí, že je tehotný musíš pristúpiť na naše podmienky. My sme tiež na tie tvoje pristúpili a pozri čo sa stalo." Povedala prísne paní Park a Yoongi sa cítil znova ako ten najväčší kus hovna. Prikývol na jej slová a potom už iba videl, ako si Jiminov otec berie kľúče od auta.
-
,,Vážne mi tvoji rodičia dovolili spať s tebou v jednej posteli," zamrmlal Namjoon a pritiahol si k sebe blondína bližšie. Práve ležali v Jinovej posteli a navzájom sa k sebe lepili. Hneď po tom, čo paní Kim na svojho manžela vystrelila konfety a dala mu darček do rúk sa zdalo, že sa nálada pána Kima zlepšila natoľko, že mu nevadila ani prítomnosť druhej alfy v miestnosti. Oboch len pozdravil a keď sa navečerali Jinova mama doniesla aj tortu a vtedy sa Namjoon udivene pozeral, že pán Kim má už 42 rokov, pretože na to vôbec nevyzeral. ,,Tiež som prekvapený," zašepkal mu Jin do ucha a silno ho objal na hrudi. Dokonca ani keď spali spolu v posteli na hotely sa blondín takto necítil. Možno preto, že teraz je už oficiálne s Namjoonom v páre a nie len tak pre srandu králikov, ako to doteraz mali. Preto sa iba kvôli tomuto osloveniu cítil pokojnejšie. Možno až moc pokojne, pretože si sadol na Namjoonove brucho a z tejto pozície ho objal okolo krku.
Namjoon bol týmto činom prekvapený, pretože to nečakal. ,,Chceš vedieť čo dokáže tá tvoja panenka Mária v posteli?" Podpichol ho Jin, keď sa mu tvárou premiestnil ku krku a začal ho jemne bozkávať. Namjoonovi sa zväčšili oči ako ufónovi a sám nevedel, čo by mal od radosti ako prvé urobiť. Viac si zahol krk a nechal blondína viac sa k nemu pritisnúť. Rukami ho chytil za boky a nechal si všetko toto ľúbiť. No to by ich nemohlo vyrušiť zaklopanie na dvere a hneď potom vstup dvoch osôb do miestnosti. Jin svoju tvár v rýchlosti premiestnil na jeho rameno a trocha sa z jeho tela posunul na posteľ. Zavrel oči a to isté urobil z čistého reflexu aj Namjoon a obaja sa tvárili, že zaspali už dávno predtým, než oni prišli. ,,Tak nič, oni už zaspali. Asi boli unavený," usmiala sa paní Kim a opatrne zavrela dvere, akoby ich nechcela zobudiť.
Keď už počuli len kroky po chodbe, ktoré sa vzdialili, obaja otvorili oči a zasmiali sa. ,,Toto sa nestalo, že nie?" Zašepkal Namjoon a pozrel sa na blondína, ktorý sa snažil utlmiť svoj smiech v jeho záhybe krku. ,,Nevšimli si to, že nie?" Spýtal sa po pár sekundách Jin a ukázal Namjoonovi svoju pobavenú tvár. Ten len pokrútil hlavou a zapozerá sa na svojho pekného priateľa. ,,Vieš čo to znamená?" Začal provokatívnym hlasom blondín a rukou sa dostal na líce hnedovláska. ,,Že už išli spať aj oni a do tejto izbu už neprídu. Už nás skontrolovali." Otočil si jeho tvár bližšie k tej svojej a znova ho pobozkal. Namjoon si ho znova položil na svoje brucho a začal ho bozkávať s väčšou vášňou. Rukami sa tentokrát dotkol jeho poliek a s rukami na nich si ho viac k sebe pritlačil. ,,Namjoonie-" začal blondín a odtiahol sa z nich bozku. ,,Chcem byť s tebou. Ale ešte nechcem to," zahanbil sa a preto to slovo ani nepovedal. To hnedovláskom ale neotriaslo a viac si ho k sebe pritisol. ,,Chápem. Aj ja chcem byť s tebou Jinnie." Obaja sa potom znova pustili do bozkávania, no na našu smolu to už ďalej nezašlo. No to sa nedalo povedať o druhej izbe v dome, kde dvaja rodičia museli poriadne osláviť narodeniny pána Kima.
