,,Mám nápad Jin," povedal Jimin rozhodne a pozeral sa okolo, ako sa jeho mama chystala určite niekam preč. ,,Otec práve volal mame, že musí za ním súrne prísť, takže ťa príde mama požiadať, či by si ma nepostrážil, keďže si pre ňu ten zodpovedný." Po pár sekundách, čo tie slová vyslovil sa tak stalo a mama prišla k tým dvom, aby im niečo povedala. ,,Potrebujem len na pol hodinku odísť niečo dôležité zaniesť ockovi, Seokjin postrážil by si Jimina na tu chvíľku?" Pohladila oboch po hlave a Seokjin prekvapene prikývol.
,,Ako si to vedel?" Zamyslel sa Jin, keď ich mama otvorila dvere a odišla. ,,Žijem tu šestnásť rokov zavretý, viem aj akým smerom fúka vietor." Povedal a po pár minútach, čo ich mama odišla sa dostal bližšie k vchodovým dverám. ,,Chcem ísť von," povedal rozhodne, keď držal kľúčik od domu v ruke. ,,Ty si blázon? Práve mi ťa dala tvoja mama na starosť!" Vykríkol a prišiel bližšie k nemu. ,,Ale Jinnie, potrebujem ísť von ... ty možno chodíš na prechádzky s rodičmi, ale ja ani to! Zhnijem tu!" Mal chuť plakať. Nechcel takúto skvelú príležitosť premárniť. ,,Daj mi pätnásť minút a som späť vážne, nikto sa nič nedozvie. Nechcem ísť ďaleko."
,,No je deň, dobre tak iba na pätnásť minút! Keď neprídeš idem za tebou!" Povedal Jin rozhodne a Jimin sa na neho usmial. Potom strčil kľúčik do kľúčovej dierky a otvoril vchodové dvere. Hneď na neho vyskočilo denné slnko a on sa musel široko usmiať. ,,Pôjdem k rieke," pomyslel si a zavrel za sebou dvere. Rieku už mohol vidieť aj z dvora, bývali pri nej blízko. Stačilo len prejsť cez chodník a trocha po tráve.
Otvoril aj bránku a bez rozmyslu sa rozbehol k rieke. Na tvári mu sršal len úsmev a keď sa topánkami dotkol trávi zrazu mal pocit, že keď si ich dá dole bude to ešte lepšie. Tak aj urobil a o chvíľu sa už bosými nohami rozutekal až ku brehu rieky. ,,Keď pôjdem do vody, stane sa niečo?" Povedal si pre seba potichu a strčil jeden palec na nohe do vody. Bola studená a veľmi.
Hneď pri ňom, trocha vyššie na tráve, si dával práve Yoongi šlofíka a rukou zabraňoval slnku, aby mu svietilo do očí. Celý deň mu skazil Namjoon tým, že mu zavolal zo sťažnosťou, že ho ten pán, s ktorým sa pohádal odvtedy neznáša. A mohol vlastne Yoongi za to? Však on sa mu prihovoril prvý. Nechcel už rozmýšľať nad takými zbytočnosťami a sadol si, aby sa zahľadel na rieku. No zrazu v jeho pohľade nebola len rieka, ale aj ružovovlasý chlapec. ,,Ružové vlasy?" Zamyslel sa Yoongi a keď sa jeho smerom chlapec otočil, skamenel. Chlapec sa dotýkal jeho milovaného kocúra a usmieval sa, keď sa kocúrik k nemu bližšie pritúlil. ,,Fifuš ma zradil," napadlo mu ako prvé povedať, no keď videl osobu, ktorá mu ju kvázi čmajzla, nejako mu to nevadilo.
Hneď ako si kocúr všimol Yoongiho pohľadu, odtrhol sa od Jimina a rýchlo pricupital k svojmu majiteľovi, aby sa mu ospravedlnil a začal sa mu vtierať okolo nohy. A s Yoongim mohol byť amen, keď sa chlapcov pohľad premiestnil na neho. ,,To je tvoje zvieratko?" Spýtal sa s úsmevom a bez sebamenšej hanby. Akoby sa poznali roky, tykal mu. ,,Už viem čo chcem na Ježiška," znova z neho vyšli hlúpe slová miesto toho, aby tomu chlapcovi odpovedal.
,,Áno fifuš je môj," povedal napokon a pohladkal zadok svojho kocúra, ktorý mu ho priam nastavil. ,,Nádherný prvý dojem Yoongi, bravo," pomyslel si. ,,Volá sa fifuš? To je originálne. Ja by som dal svojmu psíkovi, keby nejakého samozrejme mám, meno Chim, ako ja!" Usmial sa a priblížil sa bližšie k nemu. ,,Vieš, ja som tu na tajnaša, tak pšt," prst si priložil k jeho veľkým perám, ktoré snáď Yoongi ani nikdy také veľké nevidel. ,,Nepustili ťa k rieke?" Spýtal sa a nechal, aby kocúr prišiel aj k Jiminovi ho poláskať. ,,Ja som stále doma vieš? Som omega a ... bože ja som to nemal nikomu hovoriť."
Omega? Yoongi sa zamyslel a ani ho to neprekvapilo, bol krásny, takže to musela byť pravda. ,,Prečo si mi to povedal?" Usmial sa aj on a neodtrhol od neho pohľad. ,,Neviem, vyšlo to zo mňa, ale ty si určite milý človek a nikomu to nepovieš, že?" Bože, on je taký naivný. ,,Pripadám ti ako dobrý človek? Čo keď som nadržaná alfa?" Zažartoval, no Jiminova reakcia ho znova prekvapila. ,,Ty si alfa? Vážne?" Ešte bližšie k nemu prišiel a Yoongi mohol aj skolabovať z toľkej blízkosti. ,,Počul som, že vraj alfy môžu pomôcť nám mužským omegám žiť a nie byť stále zavretý v dome."
,,Počkať, ty si stále zavretý?" No Jimin nestihol ani odpovedať a už sa za ním prehnala žena, ktorá ho schmatla za ruku. ,,Jimin, čo tu robíš?! Vedela som, že si to ty, preboha!" Yoongi nechápal situácií a keďže je až moc ochranársky voči omegám, chcel žene niečo povedať, no slová ho opustili potom, čo počul Jimina. ,,Mami, ja som sa chcel len prejsť k rieke," Žena sa začala pozerať všetkými smermi, až pohľadom zastala k Yoongimu. ,,Si alfa?"
,,Vyzerám tak?" Odpovedal drzo ako sa aj ona drzo spýtala. ,,Mami keby bol alfa, mohol by som s ním ostať?" Yoongimu sa zadusil vlastnými slinami, keď na neho Jimin ukázal tou malinkou rukou, zatiaľ čo druhú ruku mu silno držala jeho mama. ,,Šibe ti Jimin? Práve si prekonal svoj prvý heat a t-" Asi si uvedomila, pred kým čo rozpráva. Znova sa pozrela na Yoongiho a potom na sklesnutého Jimina. Zrazu sa okolo jej nohy začal vtierať fifuš a ona sa pozrela, ako sa chcel Jimin k nemu natiahnuť. ,,Jimin nemôžeš sa len tak rozprávať s nejakým pofiderným chlapcom," povzdychla si, no Yoongi tieto slová nenechal len tak. ,,Pofiderný chlapec? Halo paní, čo máte proti betám, ha?"
,,Jimin už toto nikdy neurob jasné? Ako sme ťa vychovali, hm? Musíš byť len doma a určite nie vychádzať sám," ťahala ho od Yoongiho preč a úplne odignorovala Yoongiho slová, ktorý tam len tak skamenene stál s prstom pred tvárou. Jimin ju so smutným pohľadom poslúchol a sklonil hlavu k zemi. Ako porazený hráč sa chytil ruky svojej mami a nechal sa viesť späť, odkiaľ prišiel. Tým, že tam len Yoongi skamenene stál si mohol všimnúť, že Jiminov dom nie je až tak ďaleko ako si myslel. Bolo mu toho chudáčika ľúto.
