Namjoon sa pomaly, ale isto blížil k Yoongiho garáži, aby ho prekvapil a potom sa s ním porozprával, ako vlastne dopadlo celé to jeho zoznámenie. Dúfal, že už nabral rozum a teraz nedepkári nad tým, že sa narodil ako beta alebo niečo podobné. No v tom jeho myšlienkový pochod prerušil muž tým, že sa dotkol jeho ramena a on sa pozrel za sebou. Videl udýchaného Taehyunga, akoby bežal maratón a nestačilo mu, tak si ho zopakoval. ,,Čau nemyslel som si, že budeš práve ty športový typ Tae, ja že si ten gaučový." Čudoval sa Namjoon a kým Tae popadol dych, stále sa držal jeho ramena. ,,Potrebujem od teba maličkú láskavosť," povedal Tae a to pritiahlo Namjoonovu pozornosť.
,,O aký typ láskavosti ide, pretože od včera by som mohol mať potencionálneho partnera a snažím sa byť verný," zasmial sa, no podľa Taeho tváre mohol usúdiť, že nejde o ten typ láskavosti. ,,Tak dobre čo potrebuješ?" Snažil sa tváriť seriózne a to Taehyunga povzbudilo mu niečo navrhnúť. ,,Vieš, stala sa taká nehoda, ktorú nechcem bližšie špecifikovať. Možno ti ju raz poviem ale proste, včera som nebol doma, teda nebol som v garáži. Neklamal by si Yoongimu, že sme boli spolu a proste si vôbec neuvedomili, že už je deň?" Usmial sa ako najviac dokázal.
Namjoon si ho očkom pozrel zhora dole a potom si povzdychol. ,,A čo také zaujímavé sme mohli robiť cez noc? Spolu? Sami?" Zasmial sa Namjoon a napadali ho divné myšlienky. ,,Napríklad hrať hry? Neviem ..." Mykol Tae plecami a zúfalo si vzdychol, že sa nad ním Namjoon zľutoval a súhlasil, že ho môže použiť ako výhovorku. ,,Ale hry by som neodporučil, Yoongi vie, že takéto veci ma nebavia, odporučil by som skôr, že si mi cez noc pomáhal vo firme, samozrejme dobrovoľne." Keby to bola pravda, mal by o problém menej, pretože sa v nej včera ani neukázal.
Obaja sa potom spoločne vydali ku garáži, kde boli z nenazdajky už v takomto čase, kedy ešte všetci spia, otvorené. ,,To je divné," zamumlal Taehyung a vošiel dovnútra, kde videl Yoongiho a tie dve pri stole a o niečom silno diskutovali. No keď počuli zvuk, že niekto prichádza, ich pohľady sa otočili na dvere. ,,Deje sa niečo?" Usmial sa Tae a keď videl Yoongiho pohľad, úsmev mu z tváre utiekol. ,,Tae, kde si bol, celú dobu sme ťa hľadali a vymýšľali rôzne scenáre, čo sa s tebou stalo!" Predbehla Yoongiho Minnie a už aj s Lisou k nemu utekali. Yoongi sedel na stoličke a prepaľoval Taehyunga pohľadom. ,,To by som aj ja rád vedel, kde si kurva bol," snažil sa to povedať jemne, no nevyšlo mu to.
Taehyung sa očkom pozrel na Namjoona, ktorý si hneď išiel sadnúť na voľné miesta, ktoré mu dievčatá uvoľnili, keď sa rozutekali za Taehyungom. ,,Boli sme s Namjoonom u neho v práci, pomáhal som mu tam," falošne sa usmial a nechať sa objímať dievčatami. ,,Hej hej, bol celkom užitočný," povedal Namjoon s plnými ústami, pretože na stole bolo jedlo a on sa hneď do toho pustil. ,,A to ste nám nemohli dať vedieť? Za mnou prišiel majiteľ obchodu, že ťa nejaká gorila uniesla a ja som mohol celý deň stráviť hľadaním ťa." Vykrikoval a pritom hádzal všade rukami.
-
,,Ty si prišiel! Ty si fakt prišiel!" Pišťal potichu Jimin a snažil sa zavesiť sa rýchlo na parapetu, keď začal Yoongi vyťahovať plastové schodíky. Yoongimu prišlo až vtipné, ako sa Jimin tešil. Ako dieťa, ktorému rodičia kúpili novú hračku. Chytil ho za lýtka a opatrne sa ho snažil postaviť na zem. ,,Už som mal plané nádeje a myslel si, že tu nikdy neprídeš," znova sa ozval Jimin už stojac vedľa Yoongiho. Obaja prekročili aj plot a Yoongi mu hneď ako minule obliekol svoju mikinu, tentokrát inú. Nechcel, aby si Jimin myslel, že si nemení oblečenie. ,,Tentokrát som doniesol domáci čaj," vytiahol z tašky termosku a pred ním s ňou zatriasol. Jimin sa len s úsmevom pozeral na Yoongiho, ktorý už tentokrát nebol tichý a sklesnutý.
Celá atmosféra medzi nimi bola iná ako minule. Už sa medzi sebou tak nehanbili a celú cestu sa rozprávali. Yoongi ho držal za ruku a ťahal ho cez väčší a väčší kopec. Hanbil sa, keď popadal dych, zatiaľ čo Jimin ho ťahal dopredu, no chcel, aby videl mesto aj z inej perspektívy než len byť v dave. Dokonca nikto okolo nich nebol, takže Jimin na sebe vôbec nemal kapucňu. ,,Ešte chvíľu a už tam budeme," zamrmlal Yoongi a snažil sa pridať do kroku. ,,To hovoríš mne alebo sebe ako motiváciu?" Zavtipkoval Jimin a zasmial sa, keď sa na neho Yoongi zúfalo pozrel. No fakt to už bola len chvíľa a potom sa ocitli na úplnom kopci, kde bola už z diaľky vidieť lavička. ,,Jimin urobíš pre mňa niečo?" Jimin sa hneď otočil jeho smerom a prikývol.
Yoongi k nemu prišiel bližšie a rukami mu zakryl oči. ,,Chcem, aby si chvíľku počkal, odvediem ťa k tej lavičke a potom, keď dám ruky preč z očí, uvidíš prekvapenie," zašepkal mu ticho do ucha až Jiminovi prešli zimomriavky. No prikývol a opatrne sa ním nechal viesť. Vôbec nepomyslel na to, že by ho mohol Yoongi oklamať, čo samozrejme neurobil. Keď stáli pri lavičke a Yoongi už mohol vidieť ten krásny výhľad, usmial sa a povedal Jiminovi, nech otvorí oči. Ten ich pomaly otvoril a pri pohľade na ten výhľad sa mu otvorili ústa. ,,To čo je?" Nadšene sa chcel priblížil k svetielkam, ktoré dole zahliadol, no Yoongi ho zachytil.
,,Bacha, kopec je prudký, musíš si dávať pozor," potiahol ho dozadu a sám si potom sadol na lavičku za jeho chrbtom. Ešte stále bol vyčerpaný. No neváhal a vybral z tašky termosku s čajom. ,,Ver mi, že pri teplom čaji ti bude príjemnejšie." Hovoril z vlastných skúseností, lebo tu hore bola celkom zima. Jimin si až teraz pri tom výhľade uvedomil, že sa vlastne ešte Yoongimu za to minule neospravedlnil. Otočil sa k nemu a videl, ako sa Yoongi rukami dotýka teplého povrchu termosky. ,,Yoongi," začal a keď sa na neho pozrel, odhodlal sa.
,,Chcem sa ti ospravedlniť za to minule. Vieš, zistil som, že bety sú omnoho zaujímavejšie ako alfy," široko sa usmial a rozbehol sa k nemu do náručia, ako mu poradila jeho mama. Objatia a chvála. Jimin sa na neho hodil celou svojou váhou, že keby nemal za sebou Yoongi operadlo lavičky, asi by obaja spadli. Silno sa mu tisol ku krku a keď cítil, ako ho Yoongiho ruky objali tiež, usmial sa. Takto v objatí boli dobrých pár minút, že sa to už aj samotnému Yoongimu zdalo divné, no nezastavil to.
Po tých možno minútach, možno hodinách sa Jimin pomaly odtiahol a pozrel sa do tváre Yoongiho, ktorý mohol byť teraz červený aj za ušami, čo bolo u neho nezvyk. Yoongi s ním ani nechcel naviazať očný kontakt, tak sa hanbil a Jiminovi to prišlo smiešne. ,,Oooooo to je roztomilé," zrazu sa obaja zľakli a Jimin sa vystrašene znova pritisol k Yoongimu. ,,Ach pardon, nechcel som rušiť, len moja žena ma donútila, nech sa vás idem spýtať koľko tu ešte budete. Viete, ju to vzrušuje len na tomto mieste," zažmurkal a Yoongi sa na neho znechutene pozrel. ,,Ale ako sa tak pozerám vy ste veľký fešáci, nechcete dať s nami štvorku, wau takých pekných ľudí som ešte nevidel," viac sa na nich zahladil, no Yoongi jeho tvár odtiahol a Jimina za ruku postavil z lavičky. ,,Užite si to tu," povedal nakoniec a rýchlo tlačil Jimina odtiaľto preč, chudák ešte bude mať traumu.
