Jungkook sa po menšej hádke s Taehyungom rozhodol vybiť si zlosť inak. Vlastne to ani nebola hádka, pretože sivo vlások sa rozhodol v polke ich konverzácie odísť ako to má on vo zvyku. Teraz sa mu určite niekoľko dní neozve a potom za ním príde s ospravedlnením, že mal pravdu a nech mu odpustí. Aspoň tak to celú dobu u nich chodí. Jungkook už bol z toho všetkého unavený, pretože on presne vedel čo chcel. To Taehyung bol ten, ktorý si nimi ešte není istý, čo niečo znamená a to Jungkooka frustrovalo. Nasadil si na ruky boxerské rukavice a silno ich upevnil. Potreboval si všetku tu frustráciu vybiť na niečom, pokiaľ nemohol na niekom.
Keď si Jungkook spätne spomínal na to, čo sa stalo pri rute hneď prišla prvá rana do boxerského vaku. Kurva veď on si ani neuvedomil, že ho knotol a proste sa to stalo. Pri rute úplne zabudol na to, čo robí a ledva sa držal Taehyunga neoznačiť, takže keď videl, že už nemôže z Taehyunga vyjsť zľakol sa. On ma oproti nemu väčšiu nevýhodu v tom, že ho knotol a aj tak sa sivo vlások tvári ako obeť. Silno začal udierať do vaku, ktorý sa z každého úderu začal otáčať rôznymi smermi. Celé ráno bolo ako z rozprávky, presne takto by si predstavoval každý deň. Už len to, že sa Taehyung odmietol k nemu presťahovať, že má veľa priateľov, ktorý nemajú tak stereotypný život ako on ho frustrovalo. Žiarlil snáď ešte ako nikdy.
Začal silnejšie udierať do vreca. ,,Ale, ale ak nechceš to vrece odtrhnúť radila by som ti prestať," povedal ženský hlas za ním a on sa s nahnevanou tvárou otočil. Stále za ním žena len v lambade a legínach, ktorá mala vlasy zapletené v malých copíkoch. Určite bola nejaká trénerka boxu alebo sa mu aspoň venovala, pretože bola celkom svalnatá. ,,Ono ti nič neurobilo," usmiala sa naňho a prišla bližšie, aby zastavila jeho kolísanie. ,,Ja som ale ešte ani nezačal, toto je len rozcvička," zamračil sa na ženu, ktorá si ale z toho nič nerobila. ,,Vidím, že máš silu. Alebo ťa poháňa hnev, ten je tiež na tebe vidno," začala so smiechom a potom sa otočila smerom k druhému vrecu vedľa. ,,Vieš, že hnev sa dá vybiť aj inak než si pri tom zničiť ruky?" Mrkla na jeho rukavice, ktoré boli za tých pár minút zošúchané akoby ich niekto používal rok.
,,Do riti," zamrmlal a rýchlo si ich zo seba dal dole. ,,Volám sa Somi a som tu trénerka. Pokiaľ by si chcel, máme tu aj mäkšie vreca, ktorá by ti rukavice takto rýchlo nezničili. Ale myslím si, že teraz by tvoj hnev asi zničil všetko," podala mu ruku na zoznámenie, na čo Jungkook s povzdychom zdvihol tu svoju tiež. ,,Nie že by som vám tu chcel ničiť výstroj, skôr potrebujem vybiť hnev." Dievča mu na slová len prikývlo. ,,Nemusíš mi vykať, myslím si, že sme vekovo podobný. Ale ty si mi stále nepovedal svoje meno."
,,Volám sa Jungkook," predstavil sa teda na naliehanie dievčaťa pred sebou a chcel sa posunúť niekde inde, aby si napríklad išiel zacvičiť a tam sa vybiť až dokým nebude fyzicky po ňom, na dievča ho zastavilo. ,,Mám nápad, čo tak si zaboxovať somnou? Budem sa viac brániť ako to vrece," ukázala naň s úsmevom, no toto sa hnedo vláskoví ako dobrý nápad nezdal. ,,Nebijem ženy," pozrel si ju zdola hore a aj keď videl, že mala nejaké svaly a mohla sa brániť, stále sa mu to nepáčilo. ,,V tvojom prípade by som sa bála skôr toho, či nebudeš zbitý od ženy."
-
,,Vieš je veľmi divné, že ešte včera si mal heat a dneska spolu jazdíme akoby nič autom po meste a ešte ani po heate nepáchneš," zdvihol obočie, ale pohľad musel sústrediť na cestu, aby náhodou nenarazili. Jin sa hanbil, pretože sám nevedel, ako mu to ma vysvetliť tak, aby sa jeho spolujazdec nenahneval. Preto mal znova pohľad von oknom a mlčal. ,,Zázrak?" Zažartoval a očkom sa pozrel na Namjoona, ktorý mal neutrálny výraz a jeho vtipu sa nezasmial. ,,Dobre vysvetlím ti to, povedal som ti, že som úprimný typ človeka," vzdychol si a tentokrát sa pozrel pred seba na cestu. Namjoon s ním išiel cez nejaké divné cestičky, kde pri ceste bolo až moc stromov na jeho pomery.
Cestička cez les? ,,Myslel som si, že ma chceš len kvôli sexu. Tak som si ťa vyskúšal. Požiadal som mamu, aby si vymyslela takúto lož s vedomím, že by si došiel ako nadržaný pes do mojej izby a ja by som ťa s nej vyhodil." Tak si to teda Jin predstavoval, ale prekvapilo ho konanie Namjoona. ,,Ty si mi ale puntičkár, prečo si si ma chcel preskúšať?" Zasmial sa na tom hnedovlások, pretože mu to mohol takto na rovinu povedať čo si o ňom myslí a nie robiť takéto manévre. ,,Pretože k tebe niečo začínam cítiť a nechcel by som nakoniec zistiť, že ma chceš len využiť." Podoprel si rukou hlavu a pozeral sa dopredu na cestu, ktorá sa mu čím ďalej tým zdala zvláštnejšia, pretože sa zužovala.
,,Ale to nie je novinka, ja som proste neodolateľný ... povedal som ti to už," pri nejakej divnej budove v lese zastavil na parkovisku a obaja vystúpili. ,,Poď sem ti môj blondiak, musím si ťa zakryť," chytil ho za rameno a dal si dole slnečné okuliare z tváre, ktoré mu hneď nasadil na tvár. ,,Tvoj? Ja som ešte nepovedal, že sme spolu." Zamrmlal Jin a zľakol sa, keď si Namjoon k nemu čupol a začal mu zaväzovať šnúrku od topánok. Ani si nevšimol, že ju nemal zaviazanú. ,,Robia tu božské hot dogy, uvidíš pochutnáš si," keď sa postavil rozstrapatil mu vlasy a Jin sa na neho len divne zazrel. ,,To sme išli kvôli hot dogom tak ďaleko?"
Niekedy nechápal Namjoonovej logike. Nahnevá sa na random týpka, ktorý mu príde do kancelárie neohlásený, ale na niekoho, kto si z neho vystrelil aby zistil, že je nadržaný pes je milý a ešte mu ide kupovať jedlo. ,,Dneska ťa zaveziem domov skôr. Vieš, Yoongi vymyslel s Jiminom taký výlet k moru a mám ich tam odviesť. No určite sa mi tam nechce ísť s dvoma hrdličkami v jednom aute, takže donútim tvoju mamu, aby si išiel s nami." Jin sa na neho s rozšírenými očami pozrel.
