,,Povieš mi, kde je kurva chyba!" Vykríkne Namjoon na celé auto a pozrie sa na zeleno vláska, ktorý drží navigáciu v ruke. ,,Pretože toto určite nie je diaľnica ale les!" Chalani vzadu sa na nich zvedova pozerali a nechápali, čo sa medzi nimi deje. ,,Ja za to nemôžem, to ta navigácia ukazovala a hovorila, zabočte doľava!" Vykríkne Yoongi a strčí pred Namjoona prístroj, no ten šoféroval a teraz nevidel na cestu, že prudko zabrzdil. ,,Nevidíš, že nič nevidím!" Frustrovane vzdychol a Yoongi si radšej prístroj znova potiahol k sebe. ,,Ty si mi neveril, ja som ti chcel len ukázať, že chyba vážne nie je vo mne!" Nebol to dobrý nápad, aby sa posadili spolu dopredu a spoločne riadili celú cestu.
,,Nevidíš túto modrú čiaru, musíme sa riadiť ňou a vidíš na tej obrazovke, že na tej modrej čiare teraz ale absolútne nie sme! Vybočili sme!" Prstom ukáže na trasu a vidí, že odtiaľ kde skončili ani navigácia nevie, ako sa otočiť späť. Yoongi na to len zamrkal a potom mohol vidieť, že navigácia začala stále opakovať tie isté slová ... ,,zmeňte trasu". ,,Zrazu máme zmeniť trasu, ale keď tá kurva ukazovala doľava to sme trasu zmeniť nemali, že?!" Vykríkne na prístroj a už by ho hodil na zem, nebyť Namjoona, ktorý si ho rýchlo zobral do vlastných rúk. ,,Vieš čo, len seď ... v tom si dobrý." Zamrmlal a vytiahol si držiak na mobil, ktorý začal montovať na palubovku a zahákne si oň mobil. ,,Toto som mal urobiť hneď!"
Yoongi len pretočil očami a pozrel sa von oknom, kde videl srnku, ako sa na neho pozerá a pritom si žuje seno. Áno, blízko bol stojan na seno a on vôbec nechápal, ako sa tu ocitli. ,,Do piči," všetci traja sa pozreli na Namjoona, ktorému sa podarilo zlomiť si stojan na mobil. ,,Vieš čo, len seď a ničoho sa nedotýkaj, v tom si dobrý." Oplatí mu tie isté slová Yoongi a uchmatne mu z rúk zlomené kúsky. Nevedeli koľko prešlo času, kým sa celá situácia vyriešila tak, že sa Yoongi a Jin prehodili a tentokrát navigáciu držal blondín, ktorý ho nejakým zázrakom dokázal dostať z tohto divného lesa. Všetci boli spokojný a Jimin so zeleno vláskom sa vzadu objímali akoby sa nevideli celý rok.
,,Teraz zaboč doľava," zamrmle blondín a pohľad stále držal na navigácií, ktorá ukazovala modrú cestu tým smerom. Tento prístroj ešte nikdy nevidel, no jeho ovládanie nebolo ťažké. Len hovoril, doprava, doľava, rovno ... podľa toho kam mierila modrá čiara. Takže nechápal, čo na tom Yoongi mohol pokaziť, že skončili v lese. Dokonca aj samé navigácia tie slová opakovala, len ten hlupák ma na ňu stíšený zvuk. ,,Ešte vládzeš šoférovať?" Spýta sa ustarostene blondín, keď sa pozrie na sústredený pohľad svojho partnera. Za ten čas stihli tie dve hrdličky vzadu zaspať, nalepený na sebe. ,,Neboj sa, pre mňa nie je nič nemožné." Zasmial sa a Jin mu hneď rozkázal, aby po päťsto metroch zabočil doprava na výjazd. ,,Preto sme išli tak skoro ráno, aby sme stihli ešte more, keď bude teplo."
-
,,Toto je Taehyung, moja spriaznená duša." Usmeje sa Jungkook a sivo vlások podá ruku chlapcovi, ktorý sa volá Yugyeom. Aspoň tak ho predstavil hnedovlások. Všetci traja boli práve v posilňovni, pretože mu Jungkook povedal, že aj on ho chce predstaviť svojmu kamarátovi ako ho on predstavil tým svojím. ,,Osud ti pridelil vážne zlatú spriaznenú dušu," usmial sa a Taehyung sa zahanbil, pretože asi urobil na Jungkookovho kamaráta dojem, čo je pokrok. Vedel, že mať dobré vzťahy s priateľmi svojho priateľa sa niekedy vypláca. Keď prebehlo rýchle zoznámenie, Jungkook sa otočil k stroju a začal cvičiť. Sivo vlások bol v posilňovni prvýkrát, takže bol trocha mimo a nevedel, s čím ma začal ako prvým.
Zapozeral sa okolo a všimol si bežiaci pás, ku ktorému sa rýchlo dostal a stúpol si naňho. ,,Takže, keď zapnem toto," povedal si sám pre seba a stlačil červené tlačidlo, ktoré celý stroj spustilo. Chvíľku si ešte nastavoval rýchlosť a keď už všetko prebiehalo dokonalo, ruky položil na držiaky a začal bežať. ,,Je dobré si dať hneď takúto rozcvičku, Jungkook to s cvičením niekedy až moc preháňa," pozrel sa na pás vedľa, ktorý si práve začal nastavovať Yugyeom. ,,Jungkook berie vážne asi všetky aktivity," usmial sa, na čo čiernovlások nemohol argumentovať. ,,Tak to ho vážne dokonalo poznáš," zasmial sa a obaja sa naraz pozreli na spomínaného, ktorý si nastavoval váhu stroja na úplne maximum.
,,Vy sa koľko poznáte?" Spýtal sa Taehyung a rýchlo si nastavil stroj ešte o niečo rýchlejšie, pretože sa mu to zdalo pomalé. Yugyeom urobil to isté a tiež si pás zrýchlil, aby boli na tej istej vlne. ,,Bude to už sedem rokov ... no väčšinou si chodíme spolu len zacvičiť, pretože Jungkook ma veľmi veľa práce a venuje sa jej naplno." Prikývne si hlavou na svoje slová, na čo sa Taehyung radšej pozrie na svoje športové topánky, ktoré ma obuté. Nezdalo sa mu, že by sa hnedovlások nejako veľmi venoval práci ... alebo sa jej venuje menej pri ňom? Sám pre seba sa usmial, pretože ho takéto malé gesto potešilo. Určite je pre neho dôležitejší ako práca, ktorú tak zbožňuje. ,,A vy sa poznáte koľko?" Položí sivo vláskoví tú istú otázku.
,,Popravde neviem ... možno to bude aj tri štvrte roka, prišiel do môjho života tak náhle, že som si to ani neuvedomil." Povzdychol si a snažil sa pridať v behu, pretože za ten čas sa dokázal aj spotiť. Keď sa očkom pozrel na svojho partnera videl, ako poctivo cvičí. ,,Prečo musí byť vo všetkom taký dobrý?" Zamrmlal, na čom sa Yugyeom zasmial a prikývol na jeho slová. ,,Je to sprostý perfekcionista ... ale neboj sa, aj pre takých ako sme my dvaja je miesto v tomto svete. A popravde myslím si, že sme zábavnejší ako henten trtko." Taehyung sa jemne usmial a vypol stroj, keď už si myslel, že prekonal svoj limit. S čierno vláskom sa ďalej rozprávali a on mu ukázal, ako na akých strojoch cvičiť a keď si len zo srandy dal váhu takú, ako používal Jungkook, strojom ani nepohol. ,,Neboj sa, ja po ňom nezdvihnem ani činky."
