Jin ležal bruchom na posteli a popri tom si niečo zapisoval do svojho zápisníka. Pred pár dňami u nich znova bola babička a rozhodol sa popýtať sa viacero informácií, ktoré sa teraz snaží zapísať. ,,Musí to bolieť," zamyslel sa, keď si zapisoval poznámku o tom, že keď si chce alfa označiť svoju omegu, tak ju musí pohrýzť do krku. Odhrnul si sveter z ramena a tým odhalil viac krk, po ktorom si prešiel prstami. ,,No bude to jednorazová bolesť a potom zbohom tento dom," usmial sa a dopísal poznámku, že omegy sa potom stávajú voľné a dušou stúpané k svojej alfe.
No keď mu myšlienkou preletelo, že alfa, ktorá by ho mala označiť je Namjoon chcel sa zasmiať. Je nemotorný, klamár a ešte aj hovorí nevhodné slová pred nevhodnými ľuďmi. ,,Ako sa môže mame páčiť?" Zamyslel sa a radšej zatvoril zápisník. Dnešný deň bol jeden z tých nudných dní, ktoré Jin neznášal. Keby mal len malú možnosť ísť niekde sám von asi by povystrájal veľa nezbedných vecí a potom ako vzorný syn prišiel na druhý deň domov. Chcel toho ešte toľko zažiť, potreboval niekde vybiť svoju energiu. Je to ako odistiť atómovú bombu a hodiť ju do izby s vedomým, že hocikedy môže vybuchnúť. A Jin chcel vybuchnúť, hnevom a smútkom naraz.
Pomalým krokom sa dostal dole schodmi k svojej rodinke, ktorá pozerala televíziu a pritom sa k sebe túlili. ,,Mami, tati!" Vykríkol na nich a obaja sa otočili jeho smerom. Prísne sa na nich pozeral, až jeho otec zdvihol obočie a snažil sa povzbudiť Jina, aby pokračoval v tom, čo chcel povedať. On tam len tak vstal a snažil sa urobiť si v hlave poriadok, aby správne sformulovať vetu. ,,J-ja chc-cem," začal, no v polke jeho sekaných slov sa pohľad rodičov premiestnil k vchodovým dverám, na ktoré niekto klopal. ,,Počkaj zlatíčko, idem sa pozrieť, kto k nám zavítal," usmiala sa jeho mama a Jin sa znova, sklamaný z toho, že im zase nič nepovedal, posadil akoby nič k svojmu otcovi, ktorý bol tiež zvedavý na návštevu. ,,Prišiel Jimin a paní Park," zakričala pri vchodových dverách Jinova mama a otec si už len sám pre seba prikývol a znova sa zapozeral na televíziu.
,,Vieš, že piráti z Karibiku sú zábavnejší ako vaše telenovely?" Povedal nahnevane Jin a prekríženými rukami na hrudi si trucovito povzdychol. ,,Viem, ale tvoja maminka ma rada telenovely, vieš, niekedy sa musíš pre svoje polovičky obetovať, aby si si udržal harmonický vzťah," dal mu radu do života, no Jin si z toho nič nezobral a znova si drzo ofrkol. ,,Pozri, prišiel ti Jimin," ukázal otec na ružovo vlasého chlapca, ktorý práve vstúpil do obývačky a usmial sa, keď si všimol Jina sedieť na gauči. ,,Nie som slepý," zamrmlal a postavil sa, aby ho išiel privítať. No nečakal, že ho Jimin skoro zavalí, keď sa na neho pri objatí hodil.
-
,,Hovorím ti, že to nič nie je," zamrmlal Taehyung, keď sa mu Yoongi snažil obviazať zápästie, ktoré mal celé červene z tak pevného stisku alfy. ,,Yoongi do riti daj to sem, nevieš ani obviazať ruku bez toho, aby si tam neobviazal aj seba!" Priblížil sa k ním Namjoon, no Yoongi ho sotil a znova venoval pozornosť obväzovaniu. ,,To hovorí ten kto keby ten obväz zobral do ruky, nejakým zázrakom by sa zlomil aj keď sa to nedá," zamrmlal a keď konečne prišiel na postup, začal ho rýchlejšie obväzovať okolo. Taehyung bol ešte stále dezorientovaný a ani nevnímal hádku tých dvoch hneď pred ním. Len tak si prišla nejaká alfa a celého ho spacifikovala. Mohlo sa to stať hocikedy, hocikde, mohol byť jedná z tých omeg vonku, keby nebol to čo je. Keby nebol s Yoongim.
Lepšie sa na svojho kamaráta pozrel, ako sústredene sa venoval svojej práci. ,,Yoongi mal by si si ošetriť to zrazenie pri obočí, nie sa starať o moju ruku," zamrmlal Taehyung a prstom mu utrel krv, ktorá mu z rany tiekla okolo oka. ,,Je to len malé zranenie pre boha," pokrútil neveriacky hlavou a keď konečne dokončil svoju prácu, usmial sa a urobil uzlík. ,,Takýchto kokotov po svete behá bohužiaľ viac, opľul by som ich." Postavil sa a pozrel sa na Namjoona, ktorý sa nad jeho poznámkou zasmial. ,,Opľul? Nie kamarát, ty sa veľmi rád púšťaš rovno do bitiek ako som si všimol." Sadol si oproti ním a zapozeral sa na spisy, ktoré držal v rukách. Asi dá pred vstup ceduľu ,,pozor útočný účtovný zamestnanec".
,,Prepáč, že som ti spôsobil problémy Namjoon," smutne sa ozval Taehyung, na čo Namjoon hneď zareagoval. ,,To nebola tvoja chyba preboha, alfy by mali mať tiež nejakú dôstojnosť," pokrútil neveriacky hlavou a nad slovom dôstojnosť sa zapozeral na Yoongiho, ktorý vyzeral, že tuho rozmýšľa nad niekým, koho by zavraždil. Namjoon vedel, že riadiť tento biznis je jedná veľká katastrofa, no keď sa už do toho pustil, nemôže skončiť. Sú z toho peniaze. ,,Bežte obaja domov, potrebujete oddych a to nutne. Jeden je moc depresívny a druhý moc agresívny, navzájom sa schlaďte," rukou ukázal na vchodové dvere a znova sa začal venovať svojím spisom. ,,Ale nemysli si Yoongi, že prácu za teba urobí niekto iný, zajtra robíš dvojnásobok," dodal a už im nevenoval ani pohľad.
Keď prišli domov, dievčatá sa práve dívali na telku na nejaký program s reklamami na nové oblečenie, no keď videli stav tých dvoch, rýchlo sa k ním rozutekali. ,,Preboha chalani, neviete ani deň bez nás vydržať? Stále by ste sa len bili, typický muži ..." zamrmlala Minnie a Lisa sa ustarostene dívala na Yoongiho ránu na hlave. No Minnie potom svoje slová oľutovala, keď videla na Taehyungovej tvári slzy. ,,Ale no tak, no tak ... ja som to tak nemyslela," zamrmlala potom ospravedlňujúco a snažila sa ho objímať. ,,Boha Tae neber si to takto osobne, nebola to tvoja chyba a nikto by si v takejto situácií neviedol lepšie ako ty," začal aj Yoongi a rukou ho tľapol po chrbte. ,,Ale ty to nechápeš Yoongi, pretože ty si tu ten silný a ... a ja ... ja sa chcem vedieť brániť ..." hneď si rukami utrel tie malé slzy, ktoré mu vyšli z očí. ,,Nechcem im ležať pri nohách!"
