Taehyung sa pozrel Jungkookovým smerom akoby vycítil, že o tom nerád hovorí. Pokiaľ to samozrejme niekomu niekedy hovoril. ,,Keďže sa im narodila alfa, teda ja, hneď sa dalo dokázať, že je snáď nulová šanca, aby mali dve bety niekedy v budúcnosti alfu. Vtedy sa mama priznala jej priateľovi čo sa jej stalo. Klastri sa zisťujú v šiestich rokoch a dovtedy ma bral môj nevlastný otec za svojho pravého syna. Bol veľký šok keď zrazu zistil, že nie som jeho. Znenávidel moju mamu a nikdy nepochopil, prečo mu klamala a opustil ju. Opustil aj mňa, však nebol môj otec. Mama sa psychicky zrútila." Zastavil sa, akoby rozmýšľal nad tým, či ma ďalej pokračovať. Nechcel sa na Taeho pozrieť, dokým to celé nedorozpráva, inak by už nemohol pokračovať.
,,Chcela spáchať samovraždu tým, že sa predávkuje. Chcela ma nechať na tomto svete samého. Postupom času som sa snažil o ňu starať sám, ale mal som malo rokov ledva som sa vedel postarať o seba. Myslel som si, že ma neznáša, pretože som bol plod jej trápenia a dôvod jej psychických problémov a rozchodu. Než som zistil, že som jediný dôvod, prečo tu ešte je ..." prvá slza mu padla z oka, no tu rýchlo utrel a dodal poslednú vetu. ,,Preto sa o ňu doteraz starám aj keď má nulovú chuť žiť, je z nej troska." Zadíval sa na výhľad, no o chvíľu mohol cítiť Taeho ruku na tej svojej. ,,Povedal si, že držať sa za ruky je pre deti," zasmial sa popri jeho zúfalej situácií a očkom pozrel na Taeho. ,,Však sme deti božie," silnejšie stisol Jungkookovu ruku, ktorý sa nad tak jednoduchým vyjadrením znova len zúfalo zasmial.
Vedel, že je na rade Taehyung. No nechcel ho rovno vyzvať, proste čakal kedy začne sám. ,,Neviem či som to mal horšie ako ty, no vyrastal som na ulici. Moja rodina mala o mňa nulový záujem. Narodil som sa ako beta do rodiny plnej álf. Keby som zomrel niekde v kanály ani by si to nevšimli a neriešili to. Utiekol som s vedomím, že si chcem nájsť nejaké miesto kde zapadnem. No bolo to ako z kaluže do blata. Ulica bola zlá a zážitok, ktorý si ty hovoril o svojej mame som ja vídaval na vlastné oči. Dokážem ako submisívna beta cítiť pachy len omegy. Tých, ktoré boli znásilňované a ja som sa mohol na to len prizerať, nič viac." Kusol si do vnútornej strany líca a dal si chvíľkovú pauzu v rozprávaní. ,,Svoju rodinu som doteraz nevyhľadával, ani nechcem lebo mám novú rodinu v mojej bande ... Yoongi bol sám dieťa, možno o pár rokov starší ako ja, no bol tak sebestačný, že sa postaral aj o mňa."
Usmial sa nad spomienkou na Yoongiho. ,,Najhorší pocit, ktorý zažívam je keď stretnem alfy, ktoré si ku mne dovoľujú. A ja s tým nemôžem nič urobiť, lebo ma položia na zem ako handrovú bábiku. Ty napríklad," pozrel sa na neho v tom istom momente, ako chcel Jungkook odpovedať, no zmĺkol. ,,Preto neverím, že práve alfu mám ako spriaznenú dušu," zamračil sa a pozrel sa na ich prepletené ruky. ,,No keď si mi povedal svoj príbeh, tak ti trocha odpúšťam. Možno máš pravdu, že sračky zbližujú ľudí," zamyslel sa nad tými slovami a zasmial sa. Trocha si vyhrnul rukáv a aj keď po silnom stisku alfy už neboli skoro žiadne stopy, boli tam ešte maličké modriny. ,,Pred mesiacom si na mňa dovolila alfa na verejnosti," začal, čo hneď dostalo Jungkookovu pozornosť. ,,Cítil som sa ako to hovno na zemi, ktoré za sebou zanechávajú domáci miláčikovia," znova sa nad svojimi vlastnými slovami zasmial, no pri pohľade na Jungkooka sa trocha vystrašil. ,,Už sa ťa nikdy nikto nedotkne!"
-
,,Jimin večera je pripravená, tak poď," prišla do jeho izby mama a on na ňu rýchlo upriamil pohľad. ,,Jasné, iba toto domaľujem," usmial sa a mama k nemu prišla bližšie. ,,A čo to bude?" Usmiala sa a pozrela sa lepšie na kresbu, ktorej moc nechápala. ,,Kreslím lunapark ... znázornil som všetko, čo som videl." Pozrel sa s úsmevom na mamu, ktorá ale úsmev na tvári z jeho slov nemala. ,,Ty si bol v lunaparku? Nemyslím si, že sme niekedy spoločne išli ..." Zamračila sa a Jimin si až teraz uvedomil, čo povedal. ,,No kreslím ho tak, ako ho vidím v mojich predstavách, takže tak ako som ho ja videl," vymyslí si a nahodí falošný úsmev, s ktorým sa snaží oklamať svoju mamu.
Nevie z jej pohľadu vyčítať, či mu uverila alebo nie, no odišla k dverám a ešte mu pripomenula, že má ísť dole na večeru. ,,Čo som to urobil?" Povie si v hlave a snaží sa udržať si neutrálny pohľad, pretože mal chuť zo zúfalstva plakať. Čo keď mu neuverila? Kresbu položil na nočný stolík a lepšie sa pozrel do zrkadla na svoj výzor. Musí sa tváriť veselo a nedať na sebe poznať žiadnu zmenu. Pokýval hlavou v zrkadle a potom sa rozhodol ísť dole za rodičmi na obed. Jeho otec aj mama už sedeli pri stole a pri príchode Jimina sa len usmiali a on na nich tiež. ,,Dneska bolo na záhrade pekne," zamrmlal Jimin a snažil sa odľahčiť atmosféru, ktorá medzi nimi nastala. ,,Jimin snažíš sa odviesť od témy? Hovorila som s tvojím učiteľom a povedal mi, že poslednou dobou si mimo a neučíš sa tak ako si zvykol ... čo nám na to povieš?"
Jimin na nich zažmurkal a trocha sa mu uľavilo, keď je to len táto vec. ,,Puberta? Ja neviem mami, ale poslednou dobou ma to nudí," našpúlil pery a dal si do úst ďalšie sústo. ,,Načo sa mám učiť keď aj tak to nikdy v praxi nevyužijem, lebo som stále doma," zaklamal a snažil sa ísť na rodičov citovo. Ti sa na neho trocha ustarostene pozerali, no nemyslí si, že by ho podozrievali z toho, že chodí tajne von. ,,Mal by si si zlepšiť známky aspoň na také, aké si mal predtým. Urob to kvôli nám a hlavne kvôli sebe, vzdelanie je dôležité," dodala jeho mama a potom sa už len v tichosti jedlo.
